Taras Buľba, N. V. Gogoľ

blog

19.05.2013 v 09:40 / zipporah (882 views)
Taras Buľba, N. V. Gogoľ

Počas vedecko-pedagogickej práce na katedre sa Gogoľ
do hĺbky venoval dejinám Ukrajiny. V historickej novele o zápalistom
kozákovi Tarasovi hrá ústrednú rolu vlastenectvo a heroizmus. Bojujú proti
poľskému tlaku, ktorý sa chce zmocniť nielen krajiny. Ukrajinci sa snažia
o zjednotenie s ruským bratom.



Moje poznámky k tomuto dielu sú diétne. Aj
v tých najväčších dielach sa čitateľ stretáva s krutosťou, ktorá
neodmysliteľne patrí do života ľudstva. Pre krutosť a mučenie moje nervy
visia na šibenici, kríži, stoja v aréne a podobne, najmä keď viem, že
autor sa nehrá iba s vlastnou fantáziou. Peklo (Dante), Titus Andronicus
(verím, že Shakespeare si viac vymýšľal) alebo Quo Vadis (nezabudnuteľná aréna
od Sienkewizca), to sú knihy, čo vo mne zanechali príšerné predstavy, zároveň
pochopenie nutnosti vznikania smerov s cieľom duchovného spasenia za
hriechy.

A aj napriek surovosti na mňa príbeh pôsobil
roztomilo. Možno ešte doznievali vo
mne kúzla stríg alebo iná čertovina. Napríklad toto autorove slovné kúzlo
o Andrijovi, ktorý zradil vlasteneckú náruživosť svojho otca Tarasa, keď
sa zaľúbil do Poľky:




Prekypujúc
slastným až nadpozemským šťastím, ľúbal Andrij milované žiadúce ústa, ktoré
k nemu prilipli a neváhali opätovať jeho bozky. Devine ústa
odpovedali rovnako a v bozku, v ktorom sa ich pery spojili, obaja
pocítili to, čo je človeku za celý život súdené pocítiť iba jediný raz.







Kniha je z hľadiska histórie zo života
kozákov prínosná, ale čo mravný odkaz? Je výrazný: milujme svoju vlasť. Hyperbolizácia v Tarasovi Buľbovi viditeľne
káže stavať lásku k vlastenectvu nad osobnými záujmami, akou je rodina
a deti. O takejto mravnej prevahe dnes sotva sníva minimálne Európa,
presahuje tiež Schillerove chápanie krásy, v ktorej hrá úlohu súcit
a šľachetnosť voči jednotlivcovi. William Tell poznal, aké je miesto jeho rodiny.
No zároveň je to chmúrna a krivá vlastnosť nášho sveta, jedni až priveľmi
komicky maľujú lásku k svojmu kraju a iní naopak. Heroizmus nikdy nebýval
takým pasívnym činiteľom, akým je v dnešných časoch. Hrdinami sa stávame iba
v ubiehajúcom vlaku vo vlastných predstavách, keď usíname alebo pri
výstupe na vrch hory. Tak, ako sa deti stávajú najostrejšími kritikmi rodičov,
tak sa my, Slováci, stávame kritikmi svojej vlasti. Teraz si treba zodpovedať
otázku, kto to myslí zámerne a kto iba z rozmaru. Napriek životu
v cudzine Gogoľ zostáva srdcom a písmom v ruských končinách,
a to je hlavný význam i dôvod vzniku takéhoto príbehu.




Dejinám Ruska sa venoval aj Gogoľov dobrý
priateľ, velikán ruskej literatúry, Alexander Puškin v diele Kapitánova
dcéra.




Obsah Tarasa Buľbu na stránke Wikipedii: http://sk.wikipedia.org/wiki/Taras_Bu%C4%BEba

Komentáře (3)

WEIL
23.05.2013

Ano. Cítím to podobně. S tou projekcí. Je to pro každého nebezpečná past. Kolik lidí se za citáty na FB třeba schovává, anebo i zde za různé fráze. Diskuse na téma nejsou schopni. A bez diskuse nemůže ani vzniknout názor.
A "Revizor", a podobná klasická díla měli dříve člověku "nastavovat zrcadlo", a jak já v mladém věku věřil, že se tak lidi chytnou za nos, zapřemýšlejí, posunou se dál.

V životě to ale tak není.
Viz třeba i "Osudy dobrého vojáka Švejka", a podobná díla, která ukazují lidi jací jsou, a ne jak by si přáli realitu vidět, proto jim víc vyhovují Kingové a podobní, či koukají na mýdlové opery, nekonečné seriály, čtou brakovou literaturu.
Prostě průměrný kulturní konzument chce to a ono, a tak se mu to dává.


Kultura prostě člověka změnit nemůže, ale obohatit život určitě. Díky přesunu zkušenosti autora na mě, jako na čtenáře.

zipporah
23.05.2013

:D Revízor, áno, všimla som si, že je to tvoje obľúbené dielo, nečudo... malo by byť pre každého, ale práve preto, že sa tam čitateľ "nenašiel", nepochopil, tak ho to dielo ani nemohlo chytiť... taký človek vytvára projekciu, presúva svoje vlastnosti na druhých, kritizuje ich a teda vadí mu to, čo sám robí... v uponáhľanej spoločnosti si to málokto uvedomí, v danej situácii sa zasmeje, ale nevybaví si, neprepojí nič s ničím, čo môže mu zotrieť úsmev na perách, a to je aj výsledok nášho záujmu o sebapoznanie/sebaktualizáciu, takému človeku pomaly ubziká vlastné svedomie... o tom je Revízor, ako píšeš, o nás i budúcich; dnešný facebook propaguje výroky mysliteľov ako na bežiacom páse, čo je síce dobré, ale dakedy mám dojem, že tým ešte podporuje projekciu

WEIL
23.05.2013

Zrovna včera jsem si zase pouštěl jednu z posledních verzí Revizora.
A při ní si uvědomil zase něco jiného, než když jsem ji viděl před časem.
Tentokrát to byla ta neměnná skutečnost, jak jsou lidi stále stejní, jak se nevyvíjejí, jak se ten příběh hodí na každou dobu, i z oním závěrečným svoláním - čemu se smějete, sami sobě se smějete.

Taras Bulba je heroizování skutečné postavy, což mě bylo vždy dost proti srsti, ale jsem rád, že zde někdo něco napsal na propagaci tohoto díla.