Špinavé ruky

blog

06.04.2012 v 16:03 / yerry (912 views)
Špinavé ruky
Nemám veľkú dôveru k mnohozväzkovým knihám. Ku knihám s pôsobivými obálkami. Ku knihám pekne zoradeným v knižnici alebo na poličke. K ich nezlomeným lesklým chrbátom, starostlivo opatrovanými ich majiteľmi. Pôsobia na mňa ako nedotknuteľné madony alebo kráľovné krásy, o ktorých viem, že z ich lona sa nikdy nenapijem. Sú produktom na ktorý nikdy nedosiahnem a tá nedosiahnuteľnosť u mňa vyvoláva odpor.

Kniha musí byť partner, musí mi niečo odovzdať spôsobom, ktorému rozumiem. Nesmie sa na nič hrať. Na oplátku jej zlomým väz, zanechám na nej rôzne fragmenty, rozžujem ju, zomeliem svojim chrupom, strávim ju a nakoniec skrkvanú, opotrebovanú a zničenú odložím, aby som sa k nej zas vrátil a po niekoľkom použití aby sa mi úplne rozpadla v rukách.

Vždy keď stojím pred čiernym otvorom krytého nákladného vagóna, ktorý musia moje svaly vyložiť, keď žily sa napínajú do prasknutia a tepnami pulzuje krv ako morský príboj v čase búrky, je môj mozog blokovaný pravidelnou monotónnosťou - zdánlivou. Mozog sa vtedy nachádza v inej forme reality, zavretý v knižke, ktorú mám zastoknutú vo svojom vrecku. Steká na ňu pot z môjho chrbáta, preto sa v nej niekedy listuje dosť zle, stránky sú občas zlepené, vlhké a vytvárajú fľaky.

Ak mám chvíľu čas, vytiahnem ju a listujem v nej svojimi špinavými rukami, niekedy sú od oleja. Toto všetko vtláčam do jej stránok. Kniha neprotestuje, dostáva svoj vlastný príbeh, ktorého tvorcom som ja. Je vďačná, odovzdáva sa mi celá, vzdáva mi hold a ja ho vzdávam jej. Knihe, ktorá zažila príbeh...

Komentáře (1)

smazenaryba
28.09.2018

Pohľad na moju knižnicu by ťa zrejme dva krát nenadchol. Tých lesklých, netknutých kníh by si tam našiel viac ako by sa ti páčilo. Čítam rýchlo, no knihy ktoré si kupujem (a dostávam) pribúdajú rýchlejšie.

Keď knihu začnem čítať, beriem si ju so sebou taktiež takmer všade. Keď ju potom vraciam do police, susedky, ktoré by ešte pred pár dňami tvrdili že sú jej najlepšie kamarátky, sa od nej odsúvajú a tvária sa, že ju nikdy nevideli.

Našiel som však spôsob, ako charakter svojich kníh napraviť ešte pred tým, ako prejdú nemilosrdným očistcom čitateľových rúk. Vkladám medzi tých nafúkancov zhýčkaných gigantickými predajňami veteránov z antikvariátov. Ich kvalitné väzby a drobno potlačené strany vzbudzujú taký rešpekt, že tie nablýskané madony začnú voľky nevoľky tolerovať občasné fľaky a nie vždy príjemný odér. Nielenže sa mi teraz na police zmestí viacej kníh, ale aj lepšie spím. Nebudí má totižto šuchot kníh, ktoré sa snažia odsunúť od svojho nechceného suseda.