Reťazenie kníh II – Jø Nesbo

blog

28.12.2016 v 13:37 / Bilky (475 views)
Reťazenie kníh II – Jø Nesbo
To, že knihy ukrývajú príbehy, vedia aj malé deti. Ale niektoré (platí síce aj o deťoch, ale teraz sa venujme knihám) vedia sprostredkovať podnety už len tým, že majú svoju históriu. O ostatné sa postarajú neurónové signály vo vašej šedej kôre mozgovej. Stačí, keď danú knihu idete napríklad len preložiť (Prach je sviňa!), či nedajbože požičať (Apage Satanas!) a jej príbeh ožije. Zrazu si spomeniete, ako ste knihu kupovali, vymenili, stratili, našli, alebo ukradli - kedy a kde ste ju čítali. A niektoré knihy okrem svojej histórie a schopnosti vyvolať spomienky - dokážu oveľa viac. Keď sa totiž spoja so susedkami z police, začnú masírovať vašu fantáziu: Utvoria osnovu, naznačia zápletku a svojimi indíciami rozpovedia PRÍBEH.

V predchádzajúcej časti (prológ) som sa zastrájal (pro česky mluvíci mladší ročníky: vyhrožoval jsem), že vás otrávim konkrétnym príkladom a vybral som si sympaťáka NESBOa. Zneužil som tieto jeho diela: Netopier – Šváby - Zrada (Červienka) – Nemesis – Pentagram – Spasiteľ – Snehuliak - Lovci hlav - Levhart (Leopard) – Prízrak – Polícia – Syn - Krv na snehu - Polnočné slnko – Smäd a zakomponoval som aj série: Harry Hole – Krv na snehu - Doktor Proctor
Vytvoril som síce trocha kostrbatý, za vlasy pritiahnutý, ale zato nový a hlavne môj príbeh. A navyše: mojím spoluautorom bol samotný Jø... ;)
Tak jo - ať se líbí:


Záhada krvavej stopy.

Doktor uvidel krv na snehu hneď, ako vyšiel z pavilónu. V tme si najprv nebol istý, či sa skutočne jedná o krv. Až keď priblížil lúč svetla úplne k zemi konštatoval, že jeho podozrenie bolo správne. Nechápal, ako je možné, že okolo krvavej čiary nie sú v čerstvom snehu žiadne stopy krokov, ani iné odtlačky. Sledoval jej rovnú, miestami sa strácajúcu linku, ako míňa druhý pavilón, až k malému skladu liečiv. Posvietil baterkou na vstupné dvere. Boli zavreté. Prekvapene zistil, že namiesto symbolu lekárskej pomoci, je tam čerstvo nastriekaný pentagram. Pomaly prechádzal svetlom vyššie. Zrazu sa mu okolo hlavy čosi mihlo a doktorovi podskočilo srdce. Bol to však iba netopier. Pustil symbol z hlavy a ďalej sledoval krvavý pás.

Čiara viedla popri sklade a doktor videl, že smeruje niekam ďalej. Zdalo sa mu, že je intenzívnejšia. Namieril lúč rovno v smere krvavej linky. Preľaknutím nadskočil a baterka mu vypadla z ruky. Na okamih zazrel nejasnú postavu so zbraňou v ruke a strašným úškľabkom. Cítil, ako ho prepadá panika. Nepočul žiadny zvuk. Ani vrzgot snehu, ktorý by dotyčný musel pri pohybe vydávať. Rýchlo zodvihol baterku, ktorá sa zaborila do snehu. Stále svietila. Nasmeroval ju rovnakým smerom. Roztrasený pruh svetla osvetlil mohutnú siluetu. Prízrak tam stále bol a nehýbal sa. „Hej, vy!“ - zvolal zachrípnutým hlasom a postúpil o pár metrov. Zrazu mal sucho v ústach a pocítil neskutočný smäd. Urobil dva kroky a silueta nabrala reálne kontúry. Doktor nahlas vydýchol. Pohŕdavo sa usmial sám sebe. Žiadni vesmírni votrelci, predátori ani iní lovci hláv tu nepristáli. Bol to Harry. Drsný Harry s metlou miesto pušky. Mlčanlivý a studený Harry. Opatrne sa ho dotkol. Harry nezareagoval a doktor sa až teraz celkom uvoľnil. Snehuliak ho naozaj k smrti vydesil. Pritom ho len dnes ráno staval so svojim synom. Pozorne si ho obzeral a vzápätí pochopil, prečo ho jeho syn tak pomenoval. Ovocné cukríky, ktoré použili miesto zubov tvorili svietivý, ale krivý úsmev. Odrážali svetlo a groteskný úsmev sa menil na zlovestný. Taký istý ukazoval zloduchom aj westernový hrdina Clint Eastwood, keď trestal zradu ako bájna Nemesis.

Nechápal, že mal taký iracionálny strach. Asi aj preto, lebo bol v tme dezorientovaný. Neuvedomil si, že Harryho stavali za skladom, kde našli aj to umrznuté vtáča. Guľoval sa spolu so synom, keď uvidel, ako Hole dvíha niečo zo zeme. Dýchal si do dlaní. Prišiel bližšie a uvidel, že je to červienka. Prekvapilo ho to, lebo tento druh je sťahovavý. Hole sa svojím dychom stále pokúšal vtáka vzkriesiť a nechcel mu ho dať. „Viem, že mu chceš pomôcť, ale ten vtáčik je už mŕtvy.“ – povedal jemne. Syn k nemu zdvihol oči a doktor videl, že sa mu plnia slzami. Zrazu sa mu v mysli vybavili spomienky, aký spasiteľ všetkého živého bol on sám. Ako decko zachraňoval aj muchy z pavúčej siete a šváby v komore. Držalo ho to až do študentských čias. Preto je teraz tu a neustále zachraňuje životy. Jemne, ale nekompromisne zobral skrehnuté vtáča synovi z dlaní a niesol ho k skladu. Neprešiel ani päť krokov, keď sa Hole na neho zozadu vrhol ako leopard. „Ocko niééé“ – kričal na neho, zavesený na jeho chrbte – „Harry ho oživí, daj ho Harrymu!“ Doktor doteraz nevedel prečo, ale keď utíšil syna, naozaj sa vrátil a položil slávika k spodnej časti snehuliaka.

Teraz sklonil baterku nadol a uvidel, že tu krvavá stopa končí. Vlastne naopak: začína. Pod podstavcom snehuliaka bolo pár drobných pierok a malá kaluž krvi. Červienka zmizla, zato okolo zbadal niekoľko druhov stôp. Tie oválne vankúšikové patrili určite mačke. Až keď sa sklonil nižšie a pozorne preskúmal tie druhé, tenké štvorcípe, pochopil. Zrazu mu bolo úplne jasné, čo sa udialo a prečo vedľa krvavej línie neboli žiadne stopy. A prečo čiara začínala pri Harrym a náhle končila tesne pri pavilóne. Narovnal si chrbát, povzdychol a vševediaco sa usmial.

Vtom začul zvuk rýchlo sa približujúceho auta. Bol to veľký terénny voz. Keď bol od neho asi 30 metrov napravo, zrazu sa stočil priamo k nemu. Zastavil a jeho svetlá sa stlmili. Doktor nestačil ani zareagovať a zo strešnej rampy vozidla sa rozsvietili štyri silné, hľadacie reflektory. Svetlo mu vybuchlo priamo do tváre - bolo to ako polnočné slnko. Bolesť v očiach bola ostrá a inštinktívne si ich prekryl lakťom. To už sa dvere auta rozleteli a ozval sa rázny hlas: „Polícia! Kto ste a čo robíte o polnoci v ZOO?“ Doktor sa pousmial a prekvapujúco veselo zahlásil: „Som Doktor Proktor - zverolekár a mám tu službu. No... a práve som vyriešil záhadu krvavej stopy!“

A čo vy, milí pátrači? Už ste prišli na riešenie tejto hádanky?

Komentáře (1)

Bilky
30.12.2016

Hmm? Tak nikto nevyriešil hádanku? Má to logické riešenie.
Ale je možné, že to viacerí ani nedočítali...

Tak nič, reťaziť ale treba naďalej ;)