N. V. Gogoľ, Ženba. Hráči

N. V. Gogoľ, Ženba. Hráči
Spisovatelia Ukrajiny a Ruska sú živí, tvoria kolosálne spoločenstvo, kde spoločne i za seba snívajú. Rozdiel v tom sa prejavuje v historickom čase.
Dnes to bude o snívaní za seba a vcelku osobné. Malá poznámka: tento článok nie je dostačujúci pre hľadačov referátov, musia hľadať ďalej.

Odkiaľ máte takú peknú rúčku?
Sama som si ju vypestovala. (Ženba)


Celý život byť s niekým 24 hodín, to si autor dvoch hier nevedel predstaviť. Alebo aspoň väčšina postáv v jeho tvorbe. Keby Gogoľ našiel vôľu oženiť sa, bol by verný ako bárs veľa tisíc rokov stará borovica zo Švédska. Pravdou je, že sa bral viac vážne, ale nie vo význame samoľúbosti. Pred ňou a podobnými bežnými neduhmi chránil spisovateľa perfektný štít Humor. Nesmierne mu záležalo na jeho príbehoch, názoroch a ľuďoch. Knižky vybuchujú prítomnosťou drobného ľudu, ktorý spisovateľ vnímal ako pozorovateľ. Jeho záujem oň ocenil aj Dostojevskij s podobnými hrdinami, no žiaľ keď raz Gogoľa ľahostajnosť ako pocitový stav zdolal, tragický koniec zabúchal na dvere.

Mám tu pred sebou Ženbu a šesť riadkov z januára 2010. Pod tým ďalších šesť riadkov o Hráčoch, ktoré povedia málo. Ženba je písaná vážnejšie, lebo hrdina sa tak zahĺbi do čara svadieb, uznáva zmysel ženenia, ten zmysel sa nafukuje, že plynule prechádza k rozoberaniu možných útekov. Prásk, a dnu vletí zima, čo ženích zanechal otvorené okno... Hráči sa čítajú svižne, z toho dôvodu by som odporúčala skôr toto. Balíček kariet s vygravírovaným 19. storočím na každej karte sa preklopil do literatúry. Piková dáma (Puškin), Hráč (Dostojevskij), mastí sa v Úšuste (Gončarov), mastili Lermontov, Turgenev, Tolstoj, kým Gorkého postavy akurát tak snívali v čierňave tovární o poliach, kde rastú pikové dámy. Čechovove dietky už odhaľujú opachu Manželstvo, a Andrejev s Briusovom sa radšej zahrabali do staroveku v snahe zažiť ešte estetický zážitok v časoch silnej industrializácie. Našla som sladký rozkaz prečítať si znovu Ženbu. Istotne si to načasujem v horúcich okamihoch. Zatiaľ zostáva mi rozjímať nad samotným autorom a zbierať ďalšie dôkazy všeobecnej náklonnosti ruských autorov k nemu. Jeden z dôkazov tu mám. My – gogoľovci vieme, že opisoval samého seba.

Ba ne, rozum je velká věc! Svět vyžaduje vtipu. Já se dívám na svět s docela jiného hlediska. Žít, jako žije hlupák – to není umění. Ale žít s vtipem, umělecky oklamat všechny a sám nebýt nikdy oklamán – to je opravdový úkol a pravý cíl.“
Icharev (Hráči)

autor: zipporah · 30.12.2015 v 20:03 · přečteno 307x

Komentáře (0)