M. Gorkij: Matka

blog

10. června v 18:22 / zipporah (144 views)
M. Gorkij: Matka
„Keď v srdci jasne nehorí, nakopí sa v ňom veľa sadzí.“ Andrej Chochol

Román o budovaní socializmu písal veľký revolučný aktivista Gorkij počas pobytu v zahraničí (USA, približne roky 1906-1908). Je to jedno z najvýznamnejších diel, ktoré autor zanechal. Gorkij je súčasťou politického života, stretáva sa s Leninom, jeho diela sú zrejme vnímané aj ako propaganda. Gorkého však stále vnímam povolaním viac ako spisovateľa. Presviedčajú ma o tom jeho skúsenosti, rozum, rozhľadenosť a láska k literatúre, ktoré beriem ako atribúty jeho diel. Nie som literárny kritik, no snáď sa nedám oklamať textom. Istý pán povedal, že knihu od politicky orientovaného človeka je treba čítať s jedným okom prižmúreným...
Podobne vnímam Dostojevského. Sú to autori, ktorí vždy s citom a zrozumiteľne popisovali, čo sa v ich období dialo. Sú to autori, ktorí vás nepresviedčajú o dobrom „izme“, ale vysvetľujú príbehom, prečo a ako sa „izmus“ rozvíjal v ich dobe.

Skutoční ľudia sú iba tí, čo strhávajú putá z ľudského rozumu.

Vďaka podobne písaným dielam je možné prežiť a viac pochopiť dejiny. Socializmus a komunizmus sú typické príklady, ako dokáže jeden dezinformovaný resp. menej vzdelaný človek (alebo človek presvedčený o svojej vzdelanosti) zachytiť iba to, čo mu vyhovuje a potom šíriť nezmysly (v masmediálnej reči fámy). Zorientovať sa v takých ťažkých témach, aké ovplyvnili tisíce životov na niekoľko desaťročí nie je vôbec jednoduché. Nie je jednoduché si dnes na internete prečítať vetu typu „náckovia sa spájajú s Putinom“ a osvojiť si z tejto vety akési objektívne porozumenie, o čo sa jedná, aké úmysly má autor, kto to je a tak ďalej. Tieto témy sú väčšinou rozbíjané v subjektívnych postojoch viac či menej vplyvných ľudí a tak sa poďme hrať na mätúcu hru Člověče, chytráč více. Kto je chytrejší, vyhráva. Presne takýto pocit mám niekedy z diskusií, ktoré som kedy-tedy čítala. Toto akoby sa snažili docieliť odporcovia alebo milovníci migrantov, socializmu, komunizmu, Veľkej francúzskej revolúcie, semitizmu, minimalizmu, atď.
Keď už cítite, že nedokážete pochopiť absolútne nič, ani keď vám rusofób s presvedčením vyhlási, že Petrohrad je diera, prichádza okamih, aby ste vytiahli knihy ako Matka, Deväťdesiattri (V. Hugo) či Ako sa kalila oceľ (Ostrovskij). Upokojte sa, nie ste sami, ktorí ste sa zmiatli nad nadčasovou diskusiou v marťanskej duchaplnej reči investigatívnych novinárov a pocítili ste, že ste pod nimi. Tí nech si robia svoju prácu naďalej s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť nielen v slovnom prejave, ktorý by stálo za to zhrnúť a publikovať pre pobavenie sa humorom typu prečo sa smeješ? Neviem.

Jedno šťastie, že vo svojej transparentnosti zostali takí veľkí autori ako Maxim Gorkij, pretože... jeho sú mŕtve ústa, no slovo jeho bude žiť večne v srdciach živých!
Možno je fajn brať si príklad z Gorkého a byť tým celoživotným samoukom, ktorý si informácie po celý život zbiera, nehecuje ním dáke priateľstvo s Leninom... a učí sa ako Umberto Eco. Čitateľ ocení čarovnú auru takéhoto samouka medzi riadkami, alebo v samotných, však? Spomeniete si, kto sa krútil okolo výroku „Toto je moje!“ vo svojom známom francúzskom diele?

„Vieš, vinovatý je ten, ktorý prvý povedal: toto je moje! Ten človek umrel pred niekoľko tisíc rokmi a nemá zmyslu zlostiť sa na neho!“ vravel Chochol žartovne, ale oči mu hľadeli nepokojne.

Áno, bol to J. J. Rousseau a jeho O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, ktoré si Gorkij prečítal a rozjímal nad ním v diele Matka. Veď v Rusku bola nerovnosť v tých časoch fantastických rozmerov!, a to ho muselo viac než trápiť, keďže od detstva pracoval, aby prežil.
Obsah Matky na stránke s veselým názvom https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/55241/maxim-gorkij---matka najskôr odrádza, nedajte sa však oklamať, dielo má vynikajúcu atmosféru. Kto nie je otrávený myšlienkami ako sadza od blízkych a okolia, má rád históriu a jeho srdce jasne horí po poznaní, Matka je povinným čítaním o tom, ako sa budoval socializmus. Ako inak vždy s tým istým cieľom: zlepšiť vtedajšie životné podmienky človeka.

Všetky spomínané výroky sú z diela Matka.
Blog venujem samotnému Gorkému. Poznám mnoho spisovateľov s ťažkým osudom, ale Gorkij pre mňa zostáva tým najviac skúšaným. V období, kedy je človek najcitlivejším, osvojuje si kritické myslenie, je ľahko manipulovateľným, ľahko sa dostane do zatrpknutého stavu, ktorý si nesie po zvyšok života, to Gorkij bravúrne zvládol neskôr po neúspešnom pokuse o samovraždu. Raz stlačil spúšť, aby to všetko ukončil, ale našťastie sa mu to nepodarilo. Svojimi dielami už potom dokazoval silu vlastného rozumu, srdca a silného individualizmu. Mnohí toto nedokázali a po zvyšok života ničili vôkol seba všetko živé.

Nabudúce L. N. Tolstoj – Kreutzerova sonáta

Komentáře (0)