M. Gorkij: Makar Čudra

M. Gorkij: Makar Čudra
Anatole France má sklony myslieť si, že „vznešené myšlienky“ sú rovnako naivné ako „všedné pravdy“. „Vznešené myšlienky“ sa mi v hlave nerodia a „všedné pravdy“ sa mi nepáčia. M Č

Pre nekomfortný život spisovateľa Maxima Gorkého vzniklo pod jeho zrakom viac kvalitnej literatúry, ale spomínam si aj na rozvláčny a smrteľne nudný príbeh Matveja Komežiakina. Podobne E. M. Remarque prežil svojho času vo vojenskej služby ostré chvíle, ktoré zanechal v silných príbehoch ako Na západe nič nového a jeho voľné pokračovanie Cesta späť. Čím viac životnej dane títo autori zaplatia, tým väčšie diela od nich čítame. Gorkij je bezpochyby najhúževnatejším autorom, akého poznám v literatúre, človek s rozumom, pokorou a láskou k človeku. Je akýmsi synonymom Immanuela Kanta. Oboch fascinovali hviezdy nad nimi a kategorický imperatív v srdci. Kým si Kant žil v slovách o trošku viac času a vo väčšom pohodlí, Gorkého tvorba je pretkaná tvrdým ruským životom, nad ktorým bdie mesiac, slnko, hviezdy a, samozrejme, chmúry.

Vstal celý mokrý, povystieral sa, strčil ruky do vrecká na nohaviciach, ktoré si bol ušil z dvoch múčnych vriec, pokutral sa v nich, potom vytiahol ruky von a figliarsky pozrel na prázdne dlane, zdvihnúc ich až pod nos. „Zas nič... Už štvrtý deň hľadám, a furt nič! To je galiba, brat môj!“

Makar Čudra je zmes poviedok a predjedlom, napovie dosť o veľkosti spisovateľa, jeho zážitkoch a prejavuje sa tu jeho vynikajúci rozprávačský štýl. Gorkij opisuje buď „bez kvetín“ alebo poskytne čitateľovi „jednoduchú kyticu z lúky“. Pred nami hrajú herci, za nimi je opona a tma. Tam sa nachádza prizma, čosi zauzlené v slovách a až po prečítaní viacerých príbehov môžeme zistiť, že Gorkého cieľom v tvorbe je pravda a hľadanie človeka, sú to dve hlavné atribúty celého jeho pôsobenia v literatúre.

Raz darmo, keď sa rútia proti sebe dva kamene,
nesmieš sa medzi ne postaviť – dokaličili by ťa.


Možno si niekto kladie otázku, akého človeka? Definuje ho v poviedke Človek, ktorá presvedčila moju pamäť, že je v podstate najlepším kúskom zbierky. Skvost a paradox od autora, ktorý sa druhý raz narodil, keď ešte nedovŕšil ani dvadsať rokov. Je až neuveriteľné, že tento človek po pokuse o samovraždu po tom, čo si preskákal, dokázal nájsť krásu v živote a nezatrpknúť. Na celom svete zrejme niet podobného spisovateľa s takým životom. A tak môžem v závere iba poradiť každému, aby si prečítal okrem tejto zbierky aj jeho Životopisnú trilógiu. V jednom čase som mala slabosť pre ruskú literatúru viac než dnes, a tak som rozposlala svoje dojmy niekoľkým váženým akademickým obciam. Docent z českej obce mi odpísal otázku, kde sú v mojich odporúčaniach príbehy o bosákoch... Ale strom predsa rastie aj v období, keď sa od neho odvrátime. Teda ak budeme čítať od Gorkého jedno dielo za druhým, začne pred nami rásť ako najodolnejší strom na kopci. Bosáci budú isto silná vetva.

Škovránok si nad poľami nôti,
zakvitli v poliach nevädze–kvety...
Smieť na rodné polia aspoň pohliadnuť!
Po lesoch sa s milým druhom prebehnúť!


Napísané v ďalekej minulosti, v súčasnosti ľahko prerobené. Nabudúce: Všedný príbeh od I. A. Gončarova

autor: zipporah · 29. dubna v 18:22 · přečteno 72x

Komentáře (0)