L. N. Tolstoj: Rodinné šťastie

L. N. Tolstoj: Rodinné šťastie
Ďalší príbeh z ruskej klasiky, ktorý je možno lepšie prečítať v neskoršom veku a pokojne viackrát. Je protikladom Kreutzerovej sonáty, preto sa môžeme stretnúť s vydaním, kde sú spolu. Rodinné šťastie, príbeh prečítaný pred deviatimi rokmi na mňa pôsobil ako náplasť, ako, že po búrke sa zjaví slnko, po zlej skúsenosti prichádza nádej, naplnenie snov, bezvýznamnosť či bezvýchodiskový stav sa mení na osobnejší zmysel.
Základným princípom novely resp. „to, čo chcel autor povedať“ je, že aj láska podlieha času. Láska má svoj vek a prechádza etapami ako človek, huba, hradný kameň, Tussilago farfara a takisto niektoré abstraktné pojmy ako spravodlivosť, sloboda. Teda tieto pojmy a zážitky, ktoré s nimi máme, podliehajú zmenám v čase. A to je pekné, keď si čitateľ môže prečítať práve v Rodinnom šťastí, ako je to s x-krát prepieranou láskou. Ruský spisovateľ má svoje kvality, hoci ho osobne neradím medzi svojich top autorov, tejto témy sa parádne zhostil. Odporúčam tento príbeh viac než Annu Kareninu, v ktorej sa postava Kitty a jej milého, ich budovanie spoločného života podobá príbehu v Rodinnom šťastí, ak mi ešte pamäť dobre slúži.

Opäť nebudem písať bližšie k obsahu, na ktorý si prakticky nespomínam. To nie je možné pri čítaní ďalších budúcich kníh. Obsah sa dá nájsť na internete, posielam link na konci. Čitateľ snáď bude súhlasiť s tým, že dôležitý je dojem, ktorý v nás príbeh zanechá. Rodinné šťastie vo mne zanechalo najkrajší dojem z celej autorovej tvorby.

Sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, nechápu, čo sa to deje v ich manželskom či dlhodobom vzťahu. Sú ľudia, ktorí sa boja hovoriť o svojich problémoch aj s blízkym, strach prevláda nad zúfalstvom, nenavštívia odborníkov, nepôjdu na terapiu. Ale možno majú pozitívny vzťah ku knihám a preto srdečne odporúčam prečítať si Rodinné šťastie a dovoliť Tolstému, nech skúsi byť na chvíľu tým knižným terapeutom a tichým spoločníkom, ktorý možno porozumie práve problému, s ktorým bojujeme vo vzťahu. Novela môže byť rozhovorom, z ktorého si odnesiete pocit, že ešte nič nie je stratené. Nakoniec zistíme, že nielen problémy nás vracajú späť k "času". Dôvera sa buduje na základe úcty k človeku, ale myslím, že aj k času...

Link na obsah: https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/27273/l.n.tolstoj---rodinne-stastie

Príhodne sa teraz deje to, že „zipporah“ si ide splniť dlhoročný sen s 5 rokmi šetrenia a to je návšteva ruských končín. Tomu sa vraví Ruské šťastie, ha, ha. Ak sa niekto nájde, kto očakáva o dva týždne príspevok, ako zvyknem sem hádzať, tak budem práve v Rusku. Určite prinesiem príspevok nabitý mojimi ruskými „láskami“. Budem sa vznášať na literárnych vlnách v Petrohrade a Moskve. Idem aj za svojimi predkami, pozrieť sa, ako si honosne žili, čo po sebe zanechali, idem za ruskými literárnymi velikánmi... To, čo zanechali vo svetovej literatúre, dovolím si povedať, že neprekoná žiadna literatúra na národnej úrovni (čím ale nemám v úmysle podceňovať kvalitu ďalších európskych autorov). Ak „Lost kingdom“ (t. j. Rusko) hľadá identitu, už ju dávno má v literatúre. Tak, ako Taliani dali svetu maliarstvo či kresťanstvo, Gréci sochárstvo, Nemci filozofiu moderného človeka, Angličania priemyselnú revolúciu, Rusi dali svetu literatúru. Teoreticky, idem domov...

„Gogoľ, Turgenev a Tolstoj stali sa zlatým súhvezdím slavianskeho realizmu, hviezdami prvej veľkosti, ktoré nezatieni žiadna hviezda európskych literatúr. Oni nie sú školou, oni povstali priamo z národa a písali pre národ v duchu jeho, z duše jeho i z útrob najhlbších.“ Vajanský, 1886 (v doslove od Zory Jesenskej, Poľovníkove zápisky – Turgenev)

Nabudúce: I. S. Turgenev - Prvá láska a iné

autor: zipporah · 08. července v 18:29 · přečteno 76x

Komentáře (0)