L. N. Tolstoj: Kreutzerova sonáta

L. N. Tolstoj: Kreutzerova sonáta
„Pane... poďme sa porozprávať o Kreutzerovej sonáte. Viete, že v nej vystupujú muži ako vy, ktorí ešte dúfajú, že žena je len nástrojom rozkoše?“
Tento príbeh je solídnou vzorkou v beletrii na tému manželstva, po ktorej sa môže zvýšiť radikalizmus v krvi, či chuť obesiť sa. Aspoň podľa toho, čo som si napísala pred 9 rokmi a nateraz narýchlo preletela jednu stranu z knihy...

Tak sme teda žili... nech povedala čokoľvek, už vopred som nesúhlasil, a ona takisto... Keď sme boli sami, takmer vždy sme boli odsúdení mlčať alebo viesť takéto rozhovory, aké, o tom som presvedčený, môžu viesť medzi sebou zvieratá: Koľko je hodín? Čo píšu v novinách?... Niekedy som sa díval, ako nalieva čaj, kýve nohou alebo nesie lyžičku k ústam, chlípe a sŕka tekutinu, a nenávidel som ju práve za to ako za veľmi ťažký priestupok...

Krejcerova sonata (1889) je najlepšie dielo, aké som od Tolstého prečítala, teda ak niečo od neho prečítať, tak nie Annu Kareninu či Vojnu a mier, ale prvom rade sonátu na manželstvo, mužskú chlípnosť a tak, lebo je to puzzle dielik z obrazu Realita. Oproti ostatným dielam krátka, užitočná výpoveď, v ktorej sú odpovede na krízu spolunažívania. Pre viac citlivých zostáva návšteva poradní.

Nie náhodou však Nakladateľstvo Pravda prihodilo do knihy druhý príbeh Rodinné šťastie, takže kniha skompletizovala krízu a riešenie rodinného života v Tolstého dobe, ale aj vôbec spolunažívania v akejkoľvek dobe po tom, ako cirkev sprísnila život človeka zákonom manželstva a to za celkom pochopiteľných okolností, pretože ľudia žili horšie než hovädá (viď napríklad Quo vadis by Sienkewicz). Nevýhodný zákon najmä pre mužov. Rodinné šťastie je náplasť na ranu, ktorú vám spôsobí sonáta na manželstvo. Ten zákon aj tak nepomohol, keď si vezmeme život v stredoveku, tmavé uličky novoveku, súčasné uličky Amsterdamu a prostitúcia nielen v Číne, Indii atď. Snaha niektorých významných osôb ako je Emma Watson, je v niečom pozitívna, ale myslieť si, že fotky na instagrame, príbehy v blogoch, slogany typu som úžasná, krásna, múdra, mám práva, mám krivky a rada ich vystavím, som dokonalá, žiarivá, voňavá chodiaca šperkovnica s natetovanými nádhernými ornamentmi, som inteligentná programátorka, ty to dokážeš, lebo nie si chlap, ale žena, jednoducho: som žena, tak ma obdivujte, to je naivná predstava v spoločnosti, ktorú bude ešte veľmi dlho riadiť muž. Ta prehnaná aktivita žien vo svete aj doma mi príde smiešna a fakt naivná. Možno je to aj výsledok frustrácie počas materskej dovolenky, lebo starostlivosť o deti je práve to, prečo každému zmizne úsmev z tváre a sranda končí.
Polčas rozpadu muža ako riaditeľa spoločnosti sa rovná asi polčasu rozpadu plutónia (cca 24 000 rokov), ktorý si poletuje v severných končinách Európy. K tomu rozpadu to vedie (máme prezidentku, vo svetových dejinách už bolo dosť schopnejších žien), no stačí jedna zápalka, aby zahorela, svet prepadne vojne, a sme tam s krásnymi, silnými, múdrymi ženami, kde sme boli. Máme smolu, ako raz povedal jeden múdry človek: ženy majú dve smoly – nie sú schopné bojovať fyzicky na poli a musia rodiť. Hoci ťažko povedať, kto by šiel do vojny, keďže muži sami starostlivo dbajú o to, aby ich populácia klesala.

Čo sa však zásadne zmenilo od Tolstého doby? Globálne ťažko riešiteľný problém je riešiteľný v osobnom živote aspoň v Európe a Amerike, to je asi najlepší pokrok za posledné storočie. Máme na výber. Môžeme sa rozhodnúť, či budeme šaškovať pre publikum a tešiť sa, že sme ženy, pracovať na červenej ulici v Amsterdame alebo pre našu prezidentku, vzdelávať sa, vydať sa, cestovať po svete... Máme na výber. Iba nezabudnime na to, že úplná sloboda je zlovestné prekliatie, čo pochopí človek, ktorý si čosi odžil a vie, že žiť s niekým a pre niekoho je to najkrajšie a najmilšie, čo sa v živote dospelého človeka môže stať. Krejcerova sonáta môže pomôcť preliečiť zlý vzťah, ktorý nemusí končiť lacným spôsobom, ľudia môžu na sebe popracovať. Hádka vzťahu môže prospieť. Práve naopak, vzťah končí vtedy, keď si už dvaja ľudia nemajú čo povedať. Tak čo so sebou, so svojím životom?
Veľa šťastia!

Nabudúce L. N. Tolstoj – Rodinné šťastie

autor: zipporah · 24. června v 17:43 · přečteno 81x

Komentáře (0)