L. N. Tolstoj

blog

14.07.2014 v 17:13 / zipporah (504 views)
L. N. Tolstoj
V príbehu Anny Kareniny som s definitívnou platnosťou pochopila, čo mi na autorovi neustále prekážalo a dráždilo ma pri čítaní jeho príbehov (s výnimkou Rodinného šťastia).

O živote Tolstoja mám viac-menej spracované články a nedá mi po Anne Karenine dodať, že nepovažujem Tolstoja za vynikajúceho spisovateľa, nech mi odpustí, no ja tajne tuším, že v Portrétoch Gorkij vystihol celé toto cítenie, s ktorým by súhlasil aj sám Tolstoj a nielen to. On to dobre vedel.

Prečo to tak vnímam? Pretože on bol viac človekom než spisovateľom. Vychádza z neho dojem, že celý život hľadal pokoru nielen u seba, ale aj u iných a to bez štipku humoru. Tolstoj sa však ľuďom páčil. Vzdal sa honosného života, vytváral si vlastné náboženstvo, žil v nepokoji, miloval prírodu a mal veľa zážitkov, ktoré si môžeme čítať. Lenže jeho štýl viditeľne zaostáva v presvedčivosti. Gorkij mal podobne búrlivý, možno búrlivejší život, a jeho rozprávací štýl nesie umelecký cit. U Tolstoja mi chýba toto cítenie aj vtedy, keď sa slovom zahrabe do malinčia, zbierania húb a dívania sa na peknú ženskú. O& nbsp;pekných veciach píše príliš doslovne. Niekedy to doslovne chytí za srdce a čitateľ si predstavuje scénu, no kazí to tá prekliata doslovnosť. Kto to stále nechápe, tak to demonštrujem na príklade: kým Gorkého more šumelo a k tomu cítilo, driemalo a vymieňalo si s vami pohľady... Tolstého more šumelo v pravde a nič iné, iba šumelo.

Tolstoj ako iní hodnotil jeho dobu a zanechal slušnú paletu diel. Tolstoj bol teda viac človekom ako spisovateľom, čo dokazuje jeho osobný život.

Anna Karenina je výborný román, v ktorom tolstojovsky (pre mňa hlavným znakom je absencia humoru) konštatuje a rozoberá jednotlivé prípady manželstiev, výber partnera, zásnuby, svadbu, príchod detí... Poskytne súčasné názory, typy ľudí a to všetko doslovne. Takže priaznivci dostojevčiny budú darmo hľadať hlbšie psychologické analýzy, viac reálnych postáv, vďaka tomu Anna Karenina zaostáva a postavy sú nepresvedčivé. Vystupujú príliš priamo, všetky zrazu pochytila úprimnosť a vedia, čo chcú. Sú si plne vedomí, že sú uvedomelí. To je životný omyl! Kde je skrytá slávna riekanka viem, že nič neviem? Dial&oacut e;gy, ale aj myšlienky postáv sú toho dôkazom. Tolstoj si však poradil, svoj omyl následne zalepil reálnejším pokračovaním osudov hrdinov v rovnakom duchu doslovností.

Čítať Tolstoja je užitočné. Aj v Kreutzerovej sonáte podáva mužský pohľad na vec. Stručne a pravdivo. Menej komplexné je to u správaní žien, ktoré je akoby povrchné, nedokončené a bezpochybne odhaľujúce mužskú snahu, ináč Tolstojovi to predsa len sem-tam vynikajúco vyšlo a dobre zachytil ženské javy. Najviac mu šlo opisovať to, čo ho ako človeka bavilo a žil tým: vzťah k prírode (poľovačky, poľnohospodárstvo). Preto by som ho nikdy nevyvyšovala nad inými autormi len preto, že bol náboženských anarchistom, či vzdal sa aristokratického života, spísal rozsiahle epické diela, ale ako spisovateľa, ktorý sa stal pokračovateľom ruskej klasiky.


Bol to človek, ktorý vedel, čo chce a dosiahol v sebe pokoru a klasický nepokoj vzdelaného človeka (viď Levina). Kým u jeho kolegov nachádzam niečo, čo ich odlišuje a zvýrazňuje, bohužiaľ, v mojom chápaní neviem nájsť nič bližšieho špecifického v tvorbe Tolstoja, čím by v mojich očiach vynikal až na to, že ako človek bol výnimočný a obdivuhodný, i celkom zapamätateľne sa vyburcoval v riadkoch o hudbe. No to s literatúrou nemá veľa a to ma niekedy trápi. Mal by sa niekto nájsť, pochopiteľne Rus, ktorý by zbeletrizoval jeho životopis, Tolstoj síce nebol nijakým kniežaťom Myškinom, nositeľom krásy v literatúre, ale v živote mal omnoho krajší kódex zásad ako jeho gróf Vronskij v knihe Anny Kareniny.

Na záver len toľko:

Ako vznikla Hello Kitty

Keď Levin ostal sám, povkladal zošity do novej aktovky, ktorú kúpila jeho novomanželka Kitty, a šiel si umyť ruky v novom umývadle, s novými toaletnými potrebami, ktoré sa zjavili spolu s Kitty. (Anna Karenina, L. N. Tolstoj)

Komentáře (2)

zipporah
11.08.2014

možno Tolstoj patrí medzi tých, čo čítali Schopenhauera a Kreutzer sonat je toho výsledok

WEIL
20.07.2014

Nelze přehlížet, že největší postavy žen, literárně zpracovány napsali muži, kteří si s ženami, které jim byli v jejich reálném životě až tak příliš nerozuměli. Přesněji - lezli jim pořádně na nervy.

Proč L.N. Tolstoj dělá hrdinku z ženy, Anna Karenina, která je zjevně ve své charakteristice "vylepšená"?

Jsem si jistý, že proto z nich udělali kladné postavy, aby byly tyhle knihy čteny i ženami.

Proč ale tolik sebetrýzně a kajícnosti třeba v novele "Kreuzerova sonáta"? Možná, že L.N.Tolstoj to pojal jako zpověď... I.Diviš o knize říká - není důležité co se v ní odehrává - ale kde se v L.N.T. vzala náhle taková potřeba napsat dílo, které přebujelé erotikou ji nenávidí, a současně se i pokouší s ní smířit?

Nicméně L.N.T. patří mezi mé oblíbence, a velké autory světové literatury. Jeho dílo je nadčasové, a že je tomu tak, to dokládá i nemálo filmových zpracování jeho děl, které se od počátku filmu (v CSR třeba - G.Machatý - Kreutzerova sonáta - ještě v éře němého fllmu), a i v minulém desetiletí se našlo několik filmařů, kteří se znovu pustili do nových filmařských verzí i zde zmiňované Anny Kareniny.