…knihu podľa obalu

…knihu podľa obalu
Obaly nie sú dôležité… pokiaľ mi knižku odporučí niekto iný. V menšine prípadov však prídem do kníhkupectva vybrať si niečo sama – a vtedy už žiaľ dôležité sú. Žiaľ, lebo viem, ako zavádzajú. Je to smutné. Sú vizitkou knihy, ale nie jej príbehu, a v drvivej väčšine prípadov majú iného autora, než ho má samotný text. Cez obal vidíme knihu tak, ako ju videl niekto iný. A sprostredkovanie jeho pohľadu je navyše obmedzené možnosťami jeho talentu, nástrojov, programov, financií a autorských práv. Nie najlepšie vyhliadky, ak to porovnáme s nespútanosťou autorovho príbehu… alebo hoci aj s názvom, upútavkou a anotáciou. Tie majú síce obmedzený počet slovíčok, no tými slovami môžu byť akékoľvek. Čo o obrázkoch na obálke rozhodne neplatí.

Obálka je vzhľadom na zriedkavosť ilustrácií v knižkách pre dospelých často jediným obrazovým spojivom s dejom. Keď si prečítam knihu a zistím, že obal je v značnej disharmónii s obsahom – alebo presnejšie s mojou interpretáciou obsahu – občas sa zamyslím. Zamyslím sa, či je obálka naozaj obrazom toho, ako knihu videl výtvarník, alebo či je dôsledkom výtvarníkových obmedzených možností (poprípade schopností). Bolo by zaujímavé, keby platila prvá možnosť. Aké odlišné môžu byť pocity a predstavy rozličných čitateľov. Ale stáva sa tiež, že obálka vystihuje to, čo autor chcel povedať, dokonca lepšie, než kniha samotná. Hovorím o obálkach vyjadrujúcich určitú atmosféru. Atmosféru, ktorej chcenie z textu priam trčí, ale napriek tomu akosi nie a nie ju vyvolať. Šťastní autori s takýmito tvorcami obálok.

Či chcem alebo nie, obálka mi navodzuje akýsi dojem z knihy. A to nielen svojím námetom, ale aj použitou technikou. Kreslená obálka evokuje ťažké fantazírovanie. Uletené sci-fi a fantasy z preďalekých časopriestorov, ktoré s naším svetom toho veľa spoločného nemajú. To však nemyslím v pozitívnom zmysle. Čím realistickejšia je kresba, tým viac „pri zemi“ sme. Najlepšia je fotografia. Tá vo mne vzbudzuje pocit, že príbeh bude… nie reálny, ale realistický, hlboký a verný. Koláž vo mne vyvoláva dojem, že nás čaká zlátanina bez súvislostí alebo tak ťažko „umelecký“ text, že ho bežný človek nepochopí. Jemné prelínanie rôznych prvkov sľubuje pestrosť, no nie mirnix-dirnix pozliepanec, ale so súvislosťami a prechodmi medzi dejovými líniami a scénami. Priesvitný obraz, cez ktorý vidíme iný obraz, naznačuje mnohovrstvovosť textu. Zato jediná fotografia bez viditeľných grafických zásahov, taká, akoby sme ju práve cvakli foťákom, vyvoláva dojem, že autor veľa fantázie nevyužil a hrozí nuda. Jednoduchý grafický motív – nie fotografia – naznačuje skrytú hĺbku, myšlienky nepredostrené polopate, čo je samozrejme plus, no zároveň je táto možnosť dosť neistá a hrozí, že kniha bude predsa len… jednoduchá. Samozrejme, že tieto dojmy klamú. Ale neviem si pomôcť, podvedome ma ovplyvňujú.

Osobitnou kapitolou sú zobrazenia knižných hrdinov. Skúsenosti moje aj druhých potvrdzujú, že nie je vzácnosťou, keď má vybraný model na fotografii s románovou postavou spoločné iba pohlavie. Čo tam po nejakom opise ako vyzerala, však? Napríklad na jednej knižke, kde je hlavnou hrdinkou ryšavá žena, sa z obálky usmieva blondínka. Nechápem. Keď už nemali vhodnú modelku, vždy sa dá farba vlasov zmeniť v počítači. No s tvarom a dĺžkou vlasov je to už horšie… Dobre, kúpu knihy u mňa neovplyvní to, či je hrdinka v skutočnosti ryšavá alebo blond. Ale keď už je knižka prečítaná, vždy ma poteší, ak s ňou obálka tvorí jeden celok, ak proti nej nebojuje.

Z tohto dôvodu ja nemám nič proti filmovým obálkam kníh. Ba často sú lepšie, než tie z predfilmového vydania. Zabite ma, ale je to tak. U vybraných hercov sa už totiž tvorcovia väčšinou aspoň trochu snažili, aby sa na svoje knižné predlohy podobali. Hoci aj tu sa nájdu prípady, kedy sa s nejakou podobnosťou s opisom v knihe nikto nepáral. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko. Stačí ku kasovým trhákom.

Bolo by fajn, keby sa do tvorby obálok viac zapájali ich autori. Pravda, len keď majú aspoň minimálne výtvarné cítenie a záujem. Na literárnych serveroch vídať amatérsky vyrobené obálky a nie sú zlé. Práve naopak, často bývajú dobré. Dokonca z môjho pohľadu lepšie než rukopisy samotné.

Napriek obmedzeniam výtvarného umenia oproti literárnemu vo všeobecnosti o pekné, výstižné obálky nie je núdza. Aspoň podľa mňa. Asi som na výtvarné umenie som oveľa menej náročná než na literárne. Ale o to viac potom zamrzí, keď dobrá kniha nedostane obálku, ktorú si zaslúži – keď sa jej skvelý obsah musí chúliť na poličkách kníhkupectiev pod obrázkom, ktorý je úplne odveci.

autor: Adhara · 06. listopadu v 17:26 · přečteno 660x

Komentáře (14)

Marylaa
01. prosince

Jak to má člověk poznat, že je to starý článek, když tady je datum 6 listopadu? :D
Možná když už takhle recyklujete články, tak to chce přece jen trochu upravit. Aby Vás někdo nezabil, kvůli obálce na kterou už si ani nepamatujete.

Adhara
25. listopadu

Marylaa Z tých, čo mám doma, je to Enderova hra od Carda a Ranohojič od Gordona - ostatné pochádzali z knižnice, takže zostal po nich len hmlistý dojem. Ostatne, tento článok je štyri roky starý.

Marylaa
24. listopadu

Ta moje otázka na konkrétní filmovou obálku směřovala hlavně na autorku článku, když je ochotná položit život za filmové obálky.

Corso
23. listopadu

Osobne, ked uz vidim film, neziada sa mi citat prepis, zvacsa nevalnej literarnej kvality :) Nemam toho vela nacitane z tejto kategorie. To uz skor skusam knihy ktore univerzum z filmu rozsiruju alebo sa inspiruju, napr serie knih okolo Votrelcov. Jaj, a jeden priklad, kedysi sa objavila seria hororov Nocna mora z Elm street, co bol prepis filmu, ale to sa mi pacilo a vynimocne, lebo v nejakom tom 1994 ci kedy to bolo som sa dostal skor ku tym kniham ako k samotnym filmom :) (tazko aj vygooglit, autori Jeffrey Cooper, Joseph Locke)

Marylaa
22. listopadu

Tak samozřejmě zbeletrizovany filmový příběh, tam je dobré aby byla filmová obálka. Mimochodem, existuje nějaká dobře napsaná kniha podle filmu?

Corso
22. listopadu

"Filmove obalky" su tiez tema sama o sebe. Nepacia sa mi. Nemam ich rad hlavne v pripade, ze roman predchadzal filmu, ze bol predlohou a zrazu sa objavi takato obalka. V pripade ze naopak ide o zbeletrizovany filmovy pribeh, OK, filmova obalka ukazuje na povod, kupujem to z vedomim ze je to film na strankach knihy. Zase je tiez rozdiel kolko prace a ake esteticke citenie ma grafik. A ake licencie ma. Su krasne obalky, ked sa pouzije napr filmovy plagat, kedysi boli malovane, alebo tam niekto capne len zaber z filmu.

Marylaa, obalka aku chces vidiet, zodpovedajuci obraz popisu postavy, ma momentalne napada len Indiana Jones zo zaciatku 90tych rokov... autor James Kahn :) A tam tiez by som vyzdvihol priklad protikladov, ANO Chram skazy, (ta by este usla vzhladom na dost ikonicku pozu Indyho ako z posterov) NIE Posledna krizova vyprava (Sedia so Seanom Connerym zviazani na stolickach, navyse Indy v pozadi rozmazane). Autor knihy Rob MacGregor.
Ten opacny pripad, ze filmove zabery sa dostanu na obalky romanu...to bude dost prikladov napr u Michaela Crichtona. Zaujimave je napr, ze Kingove romany boli zfilmovane snad vsetky do jedneho, ale na obalky sa to chvalabohu nedostane. (NO...neviem ci Carrie nevysla s takou) Niekto holt ma rozum. :)

Marylaa
21. listopadu

Mohu poprosit nějaký příklad té filmové obálky, co herci na obálce odpovídají (aspoň trochu) popisu postav?

Marylaa
21. listopadu

Ještě k filmovým obálkám: úplně absurdní mi připadá, pokud je kniha o nějaké historické postavě a na obálce je fotka někoho jiného (tedy herce, který toho člověka hrál)

Corso
21. listopadu

Nebudem tajit, ano, aj mna dokazu obalky pritiahnut ku knihe. Lenze vysvetlim. Pre mna su uplnym magnetom, neodolatelne som privolavany ku kniham s ilustraciami napr. Neprakty, Adolfa Borna, Jozefa Danglara Gertliho. Proste tam je zaruka aj nejakej tej vizualne estetickej hodnoty vo vnutri. Je jasne ze obalka na 99,99% pripadov nikdy nekoresponduje a nezarucuje kvalitu literarneho obsahu. Dalej vzdy potesi nejake zjednotena, vkusna, rada a lebo edicia, seria. To sa na to hned lepsie pozera v policke.
Na vrchol rebricka nejakej tej "potrebnosti kvality a grafickej uzitovej pridanej hodnoty" davam automaticky.... detsku literaturu. Dieta vnima knihy silne vizualne. My, starsi, to uz nejak preglgneme nad zhovadilostami typu cervena kniznica, ...viete...tie krasne zamilovane pary, tuzobne pohlady. Uplne dno... obalky tohto typu s fotografiou bum... nazov autor...bum. Hotovka. 15 minut prace plus odoslanie do redakcie. Jasne, kazda romantika bude vyzerat podobne, kazdy western plus minus jasne zname motivy, na detektivke bude mrtvola alebo revolver, ale vzdy sa to da aj inak, trosku prace aspon ked v tom vidim, viem ze niekto uvazoval, skuusal tvorit.
Nedam sa oklamat a privabit ku kupe obalkou, to nie, ale ten cas, napr ked este kniha len u mna doma caka na precitanie a obcas ju chytim do ruk, vtedy to potesi.

Adhara
21. listopadu

Marylaa: Súhlasím, v podstate to neodporuje tomu, čo som napísala. Spomínala som, že ani filmové obálky nie vždy vystihujú vzhľad hrdinov, ani ten pevne daný opisom. Že sa líšia od čitateľovej predstavy, je už druhá vec, ktorá mi vadí tiež, no obávam sa, že s týmto by tvorcovia ani pri najlepšej vôli nemohli nič spraviť. Napriek tomu mám pocit, že pri filmoch väčšinou aspoň berú do úvahy základné charakteristiky výzoru postáv, ako je farba a dĺžka vlasov, kým autori nefilmových obálok sa neunúvajú ani s tým. Inak, tiež nerada pozerám filmy podľa kníh, ktoré sa mi páčili.

yerry
20. listopadu

Obálky a prebaly neriešim. Chápem ich samostatne ako materál, ktorý zabalí nejaký produkt. Je jedno, či je to DVD, mlieko, sekaná, chlieb, vŕtačka alebo kniha. Obal má predávať to, čo je v jeho vnútri. A v tom to je. Prvoradý je zisk. Druhoradé je info o produkte, ktoré však nemusí byť vždy pravdivé. Reklama je myšlienka, ktorá má vniknúť do podvedomia za účelom ovplyvniť zákazníka pri kúpe. Obal by mal chrániť svoj obsah. Ako taký svoju funkciu spĺňa, naviac je však aj nositeľom myšlienky, ktorú predstavuje reklama. Už zo svojej podstaty, táto myšlienka nemusí byť pravdivá. Rozhodovanie sa podľa obálky teda nie je moje rozhodnutie ale toho, kto mi takto zabalený tovar ponúka a snaží sa mi povedať, čo by som v tom produkte mal vidieť, nie čo tam objektívne je...

Samozrejme, knihy v zberateľských vydaniach a rôzne bibliofílie s krásnymi obálkami vyzerajú v knižnici pekne, ako dekorácia sa hodia, o ich obsah tu ide však až následne. Tu sa kupuje predovšetkým vizuálny dojem. Osobne si vyberám knižky podľa kategórie alebo témy, následne žánru a potom autora, formát knihy býva tiež niekedy dosť podstatný. Niekedy ma niečo zaujme, trebárs nové meno, téma a pod.. Nikdy nekupujem knižku podľa obalu a ak ma predsa len niektorá obálka osloví, tak je to jej striedmosť, lebo tá hovorí sama za seba, teda za ňu hovorí samotný obsah.

Marylaa
20. listopadu

Filmové obálky nemám ráda, pokud nějaká kniha je ve verzi s filmovou a nefilmovou obálkou, ta nefilmovou bývá lepší. Hlavně dále filmové obalky nemám ráda, protože pokud se mi kniha líbí, filmu se snažím vyhnout. Že se herci podobají knižním předlohám, tak s tím nesouhlasím. Nebo v každém případě neodpovídají mým představám.

Lector
19. listopadu

S dovolením se zapojím a budu se snažit být věcný.
Ten článek vychází z premisy, že obálka má být "optickou čočkou", která zakoncentruje obsah knihy a zprostředkuje potenciálnímu čtenáři, který bloumá po knihkupectví, pohled na to, co jej čeká.
Je to psáno z pohledu fanynky a autorky sci-fi a fantasy, kterýžto žánr klade důraz na vizualizaci obsahu do té míry, že ta vizualizace má občas podobu pozlátka a kýče (bez ohledu na kvality malíře, který ji stvořil). To se nevztahuje jen na uvedené žánry, ale i na mnohé jiné, kde je kladen důraz na vizuální vnímání - myslím, že nemusím specifikovat.
Použít na přebal fotografii (tím spíše foto z filmu) jen pro mne osobně víceméně spolehlivým repelentem.
Zastávám názor, že obálka vůbec nemusí být ztvárněním obsahu. A obálky mnoha výborných knih jsou toho důkazem. Pokud už se dostanu do situace, kdy knihy vybírám tzv. na blind (např. jako dárek pro někoho), pak věnuji pozornost těm knihám, jejichž obálka vyniká jednoduchou grafikou, je na ni vidět ruka grafika, který rozumí typografii (což je záležitost dnes široce opomíjená) a nakladatel nešetřil na papíru přebalu, respektive došlo k využití nestandardních tiskařských technologií (slepotisk, tisk separátní barvou...). To vše je pro mne signálem, že nakladateli záleží na vzhledu a tudíž si je vědom kvality obsahu.
Tím nejlevnějším řešením je koupit fotku nebo grafiku v komerční fotobance. To lze dost dobře odlišit na první pohled.

Nesouhlasím s tím, že výtvarné umění je omezené. Důkazem jsou opět obálky mnoha nádherných knih. To, co je omezené, jsou rozpočty nakladatelů, respektive snaha a o maximalizaci zisku. Ta je naopak někdy neomezená.

Tolik pohled jiného čtenáře.

intelektuálka
06. listopadu

Jsem žena jsem estét - takže pěkná obálka mne zaujme - ale dál jdu na anotaci - a pokud i ta zaujme, je rozhodnuto