Jak číst Eca

Jak číst Eca
Ak ste náhodou natrafili na knihu so slovami Umberto a Eco, je dôležité zistiť, čo je to Umberto a Eco. Po veľmi krátkom okamihu, v ktorom dôkladne preštudujeme obálku knihy s „Umberto Eco“, sa dozvieme, že je to meno (teda nemôžeme viac použiť spojku „a“) a zvyšné slová budú najskôr označovať názov príbehu. Takto sa vyhneme zámene mena autora s názvom knihy, resp. názov knihy nebude Umberto Eco a autorom knihy nebude Ostrov včerajšieho dňa, alebo Dejiny krásy, alebo hádam podozrivejším autorom (alebo autormi?) Kant a vtákopysk. Kam by to viedlo? Rovnaké názvy kníh od rôznych autorov veštia o konšpiračnom spolčení sa Rádu plagiátorov na židovskom cintoríne, ktorý v tú noc, áno práve v tú, upálil Simoneho Simoniniho, autora mnohých významných dokumentov, ktoré sa nikdy nezopakovali, boli navlas odlišné a tak strašne zmenili dejiny!

Po obálke prichádza slávnostné prvé otvorenie knihy, voňavej z obchodu, ešte voňavejšej z knižnice. Nech už otvoríte ktorúkoľvek knihu od tohto autora, v žiadnom prípade neexistuje záruka, že vaše zrakové pole sa nebude viazať na čas menej než sluchové pole. Skrátka, ak sa predsa len rozhodnete pre audioverziu, príbeh si rýchlejšie vypočujete, spracujete a zabudnete naň. Z toho vyplýva, že Čas je našim pánom a je ako pružina, niekde Ho je viac, niekde pomenej. Nie niekedy, lebo Čas pre Čas je úchylka v hľadaní hierarchií, pánov, paradoxov, právd a ďalších úchyliek.

Zhrňme si to: máme vyriešenú sémiotiku s predponou pseudo a proces čítania podriadený času, s tým sa musí moderný čitateľ zmieriť. Radford upozorňuje na množinu spôsobov, ako čítať text, a zvyčajne to tak býva (je to v poriadku, sme v bezpečí Času), že najprístupnejšie spôsoby čítania pre moderného čitateľa sú vo vzťahu k minulosti neprimerané. Súčasná konštelácia hviezd nezodpovedá za váš psychický stav, keď sa rozhodnete cestovať do minulosti. Aby toho rizika nebolo málo, Umberto Eco skropený vlastnými knihami, ako Nabukadnezara skropila nebeská rosa, mätie čitateľa ďalšou množinou a to množinou tém. Tak napríklad genius temporis, duchom doby, ktorému sa venoval a ktorá tak veľmi fascinuje ľudstvo, lebo už z hostiny od Antiky a Kresťanstva zostalo prežraté. Pripravte sa na stredoveké muky, stredovekú krásu a na stredoveké umenie. Stredovek je záruka úspechu. Stredovek je stabilita vo večnom záujme každej bytosti pod akoukoľvek konšteláciou hviezd od 16. storočia. Stredovek je jednoducho nezvládnuteľná rada Victora Huga, na zlo láskavo len nahliadaj. A práve tí po stredoveku to dodnes zvládajú, lebo veria tomu, že stojí za to starostlivo poznať stredovek, keďže oni vrátane nás už nastavujeme nielen obe líca Zlu, ale sa aj vieme zaňho podpísať ako skutočný Simone Simonini.

Každý človek je mikrokozmos (Kulka). Eco je podľa všetkého menej skromný kartograf Kozmu, takže po prvých riadkov si môžete zapnúť google search. Nebudete bojovať s textom knihy či redundaciou slov (až na pár Ecových výstrelkov a to predpokladaným vplyvom Victora Huga a jeho telefónnych zoznamov mien, aby sme si náhodou nezapamätali to pravé, skutočné a nikým nenahraditeľ né meno). Zdá sa, že čítaním pomaličky prijmete pravidlá satelitného radaru, ktorý už niekoľko storočí monitoruje život na Zemi a zaznačuje veci tak, ako sú. Netreba si vymýšľať nové príbehy. Vec s príbehom je zaujímavejšia. Snáď nebudete frustrovaní ako Schopenhauer, pre ktorého nárast inteligencie znamenalo viac trápenia. Google vám v tomto pomôže a Eco vás odmení vašim úsmevom na perách. A onedlho vám bude vidno zuby. Ab assuetis nou fit passio, zvyk sa nikdy nestane vášňou, je v Ecovom prípade neplatným výrokom. Nielenže si na tohto autora zvyknete, ale neskôr o ňom napíšete slová plné vášne: „... a kniha Tajuplný plameň kráľovnej Loany mi v rukách nezhorela, čím nevyjadrujem sklamanie, ba naopak v mojom srdci zahorel flogistón, i zhorel v popol a znovu sa zrodil v Paríži pod Eiffelovou vežou, kde na mňa čakali. Oni. Tí, čo vládnu svetu.“

Na záver ešte jedna rada, ktorá sa tvári, že nie je upozornením, ale akosi jej to nevychádza. V dôsledku vecnosti encyklopédie, ktorú ešte nevydali pod názvom Umberto Eco, vás zasype Eco desiatkami autorov, vznešených výrokov, a preto vaša cesta neskončí posledným riadkom v knihe. Naopak, rázcestie bude mať smerov ako chápadlá chobotnice na entú, a Fantas s Icelonom vás dlho nenavštívia. Eco vás udrží v bdelom stave, krk budete naťahovať v pozore ako eštebák. Máte sa na čo tešiť, ak si myslíte, že ako knihomoli ste veľmi zaujímaví, užitoční pre spoločnosť a spoločnosťou nedocenení, čo si uvedomujete pomaly a s ťažkým povzdychom, no s dobre vycvičenou zhovievavosťou pritom mávnete rukou, trošičku zahráte tuposť, aby sa nepovedalo, že ste tie fádne, okuliarnaté opice, ktoré veria všetkému, čo je v knihách napísané a nedokážu si proste užívať život. Umberto Eco ukáže modernému čitateľovi, že svet nie je len čiernobiely a plný lúzrov, ale aj zmätený a preto vtipný.

autor: zipporah · 03.11.2017 v 22:35 · přečteno 484x

Komentáře (0)