Čitateľská výzva 2016

blog

17.09.2016 v 10:33 / wiix (461 views)
Čitateľská výzva 2016
Rok 2016 začal pre mňa Čitateľskou výzvou a bilanciou prečítaných kníh z roku 2015. A okrem iného som sa sťahovala a moje úbohé knihy si musia takto hovieť na komode, bez polovice svojich priateľov, ktoré ostali doma na povale. Ach! Na druhej strane k nim pribudli tie vianočné, darčekové, antikvariátové :) Keďže som bola mierne smutná z mála kníh, ktoré som tento rok "dala" a čítanie malo chaotický ráz (knižnica, vlasnté, požičané, knihobežnícke, e-booky, audioknihy..), rozhodla som sa to zlepšiť. Som naštartovaná a entuziastická. Tento rok sa literárne polepším a zavediem do vecí istý poriadok a ráz.

Viem, že toto bude možno článok ako každý iný, resp. každý z nás si tu odškrkáva knihy z databázoukníh stanovenej čitateľskej výzvy. Pre mňa toto úprimne výzva nie je. Týchto 20 kníh, ktorých kritéria sú tak vágne, že do nich je možno napasovať bársakú knihu je výzva? Uff. Nie. Preto som si dala takú výzvu vo výzve: Prečítať čo najviac starých kníh, ktoré svojím obalom ne sú tak vábne, ale zato sú to poklad ľudstva. A či sa mi to podarilo? Nuž, je náročné prinútiť sa čítať knihu, ktorá ma minimálne 500 stránok, ktoré sa už-už rozpadnú, keď vo výkladoch kníhkupectiev čakajú úžasné, nové, jagavé výtlačky. Ale! Snažila som sa a objavila som čaro svetovej literatúri, uvediem príklady:

Kniha začínající stejným písmenem jako tvé křestní jméno
Kukučín : Veľkou lyžicou (Príjemné čítanie, poučenie, nápaditosť a pútavý štýl. Pre toto mám Kukučína rada. A popravde som ani nevedela, čo sa v takom Kukučínovi skrýva! Toľko rôznorodých príbehov...)

Kniha z žebříčku 100 nejlépe hodnocených knih
Jirotka : Saturnin (Do tohto diela som sa, žiaľ, nevedela začítať. Na to, že ide o humorné dielo, som sa skoro vôbec nesmiala. Uprednostňujem iné české komédie, ktoré sú možno menej kvalitné, ale viac vtipné a oddychové. Avšak nepovažujem prečítanie tejto knihy za stratu času, aj to treba! Rozšíriť si obzory.)

Kniha, která byla přeložena do angličtiny
Brecht : Matka Kuráž a její děti (Proste ma očarila svojim vtipom, drzosťou a pravdivosťou. Autor zase štýlom, rozvahou a nebojácnosťou.)

Kniha, která byla zfilmovaná
Spielberg : Blízke stretnutia tretieho druhu (Pre mňa veľmi slabé. Film nebol nič "wau" a toto je akoby niekto počúval film a zároveň písal knihu. Raz darmo, Steven má radšej točiť filmy a knihy nechať na majstrov. Tuto som sa zháčila nad literatúrou z rokov 80. Toto fakt nie.)

Kniha od českého autora
Němcová : Divá Bára (Vcelku zaujímavé dielo, niečo naše, staré a hodnotné, akurát ja som už takýchto kníh veľa čítala a filmov veľa videla a prišlo mi to ako ďalšia vetvička veľkého košatého československého kultúrneho dedičstva, ktoré je -žiaľ- na jedno kopyto.)

Kniha, která má více než 400 stran
Dostojevskij : Bratia Karamazovovci (Tento román ma očaril, aj keď sa čítal dlho a náročne. Človek sa ani nemusí snažiť a hneď mu niekde v tele, čím vníma intuitívne a ide na podstatu vecí, brní každá čiastočka. Je toto dielo skutočne o vražde, vine a rodine? O nevere a násilnosti? V skutočnosti som vnímala v prevahe motívy výčitiek svedomia, náboženstva (Boha), ľudského poznania a utrpenia. Tieto bytostné otázky boli pre dielo nosné a tým ho u mňa predurčili na úspech.)

Kniha přečtená za jediný den
Országh-Hviezdoslav : Ežo Vlkolinský (tu som ostala opäť milo prekvapená slovenskou starou klasikou. Keď som prelomila jazykovú bariéru a zákutia Hviezdoslavovho vymysleného jazyka, dielo sa mi čítalo ľahko, pobavilo i naučilo niečo nové.)

Kniha autora oceněného Nobelovou cenou
Mann : Buddenbrookovci (Úžasné dielo plné ľudskej márnotratnosti, povrchnosti a chamtivosti, plné pádov do ešte väčších hĺbok. Štýl, ktorý bol pre niekoho nudný a nezáživný, bol pre mňa plný irónie a sebaklamu a tým si ma Mann získal rovnako, ako si sto rokov získaval srdcia čitateľov rôznych generácii.)

Kniha s číslem v názvu
Čechov : Tři sestry (Moje očakávania boli sklamané. Neviem či v tejto dráme bola nejaká zápletka alebo slovný dialóg s nábojom, pretože ja som nič také neepostrehla. Akoby dielo bolo len začaté, rozbehnuté, ale nedokončené.)

Oblíbená kniha tvého dětství
Lewis : Lev, čarodějnice a skříň (Pri tejto knihe nešlo doslova o knihu z môjho detstva. Ale keďže pracujem v školstve, dostala som sa skrze deti nhodou k tejto knihe a uvedomila som si, ako som ako mládežníčka mala veľmi rada filmy o Narnii a teraz som preto skúsila knihu. A išlo o veľmi príjemné dielo, rovnako pre dospelých ako pre deti, plné obrazov a metafor.)

Kniha o přátelství
Capote : Snídaně u Tiffanyho (Spočiatku som knihu začala čítať "len tak". Až po jej dočítaní som zistila, že je viac o priateľstve ako o láske a preto som si ju tu, do výzvy, šupla. A tú knihu milujem! Pre mňa ide o krásnu kultovku. Niektoré pasáže boli tak silné: "Úbohý slintoš bez mena. Je to trochu nepohodlné, že nemá meno. Ale nemám právo mu meno dávať, musí počkať, až bude niekomu naozaj patriť. My sme sa len tak dali dokopy raz pri rieke, no nepatríme si, je nezávislý a ja tiež. Nechcem nič vlastniť, kým nebudem vedieť, že som našla miesto, kam naozaj patrím. Ešte neviem presne kde to je. Ale viem, ako to tam vyzerá." Krása!
"Keď sa jedného krásneho dňa zobudím a pôjdem na raňajky k Tiffanymu, chcem byť sama sebou.")


A čo sa týka toho zvyšku, tu som podľahla tlaku médii, priateľov a pocity "byť v obraze". Tiež som sa na tieto knihy tešila a mnohé z nich boli úžasné, aj keď boli nové.

Kniha poprvé vydaná v roce 2016
Lesní lišky a další znepokojivé příběhy - Antologie finských fantastických povídek (Severská literatúra je odjakživa pre mňa jedno veľké tajomno. Nevedela som, či sa mi páči alebo ma mätie. K tejto knihe mám však veľa pozitívnych postrehov. Poviedky síce spolu nedržali ako určitý celok, avšak každá bola niečím výnimočná, prekvapivá či zaujímavá. Fínske fantastično sa ukazovalo najmä v ľahkej sci-fi podobe plnej podobenstiev, metafor a prekvapivými myšlienkami o živote človeka (mne to tak prišlo, že najmä niekde na samote).
Učarila mi najmä Čarodejná kolébka, kde výroky ako: "Jeden život je až dosť, ak má večnosť vyzerať, tak ako trávime víkendy" a taktiež pojednanie o tom, čo je to skutočné a čo nastane ak vzorový prvok nie je skutočný, čo s jeho odrazom skutočnosti?
Fascinovala ma aj poviedka Lesné líšky, kde sa spomína "Tí dvaja sú tak šťastní, keď môžu snívať o tom, že ju raz uloví" ako predstava abstraktnej nádeje k niečomu, čo je pre niekoho celý svet, na čo sa spolieha a upína, čo ho ženie vpred a nemôže sa nikdy ani stať, lebo vtedy život končí.
Kéž bychom tu byli taky bolo pre mňa niečo dychberúce, najmä na konci ma dostala táto veta (názov poviedky). Neviem sa k tomu ani vyjadriť, no vo mne to evokovalo nekonečnú bezradnosť, determináciu a smútok akým je vo svojej podstate život.
V Gordovom príbehu je úžasné premostenie medzi skamením človeka ako predstava večnosti a jeho nezabudnuteľnosti. Človek je večný, nikdy sa nestratí, na všetkých sa spomína (zatiaľ čo potáplice sú zvuky vĺn lámajúcich sa o pobrežie).)

Kniha napsaná nebo inspirovaná skutečností
Ebershoff : Dánská dívka (Stránky som si vychutnávala dlho, priznávam. Nenastala fáza hltania jednej kapitoly za druhou, pretože už od prvej stránky kniha netají, čo sa s Einarom deje, to ani nie je cieľom tejto takmer biografie. Je jasné kam Einar smeruje. Preto mi stále išli na rozum otázky. A čo Greta? Prečo ho v tom podporuje? Toto je láska? A čo na to ľudia? Veď sú dvadsiate roky dvadsiateho storočia!
A čo Einar? Kniha nám ponúka príbeh človek s vnútornou ťažobou a potrebou, ako vrstvy cibule predostiera jeden problém za druhým a odhaľuje tak pravú podstatu ich manželstva a ich samotných. Je to pravá láska “v čase cholery” alebo v inom nečase. Silná. A priznávam, že mnou nepochopená aj keď obdivovaná.)

Kniha, která má méně než 200 stran
Ulej : Ale (Knihy tohto typu nie sú moja šálka kávy, ale tento vianočný dar ma potešil, lebo na druhej strane sa vyžívam v slovných hračkách a prešmyčkách typu (slovensky-anglicky): nikdy - never. A táto kniha je toho plná :))

Kniha od veřejně známé osobnosti (ne spisovatele)
Ono : Vzpomínky - John Lennon (Súhlasím s názormi, že kniha je skôr o tom, čo ostalo v dušiach Lennonových priateľov o jeho živote a živote s ním, než o ňom samotnom. Oceňujem krásne fotky, niektoré boli pre mňa nové. Taktiež citlivé slová, ktoré vo mne vyvolali toľko smútku. Na druhej strane som cítila isté jednostranné názory typu "nikdy by som neobviňoval Yoko z rozpadu Beatles (každý v tej knihe to tvrdil, pričom verejne známe boli práve opačné názory)" alebo "bol skutočne slušný a nie až tak sarkastický ako sa zdalo (ten sarkazmus a rozprávanie bez servítky na ňom predsa milujem!)".)

Kniha povídek
King : Všetko je možné I. (Všetky poviedky spájala akási niť, téma, ktorú neviem pomenovať, ale bolo super, ktoré poviedky tvorili túto knihu, teda chválim výber. Avšak kvalita týchto poviedok nesiahala do výšky zvyčajnej kvality Kingových diel.)

Kniha od autora píšícího pod pseudonymem
King : Drobec (Opäť King v mojej výzve. Jeho knihy sú síce z rokov po roku 2000, avšak ja ich vnímam ako niečo staršie, ako klasiku.Avšak od Kinga som čítala už aj lepšie knihy, aj od Bachmana. Dielo je veľmi jednoduché, jasné, bez ďalších ozdôb a dejov a pre mňa je to krok späť a uberanie na kvalite a napínavosti diela.)

Kniha doporučená kamarádem
Ondaatje : Anglický pacient (Strácala som sa v deji i v spomienkach. Išlo mi to pomaly a nezáživne, ale hlavne bez emócii.)

Populárně naučná kniha
Sacks : Antropoložka na Marsu (Boli sme v škole v prírode s deťmi, keď som túto knihu zbadala u mojej kolegyne a. Veľmi pútavé prípadové štúdie, kde vedecké poznatky boli podané laicky, čo im však neubralo na hodnote a spojené do príbehu beletristicky. Niektoré príbehy boli tak neuveriteľné a pritom tak reálne a racionálne. Na zamyslenie.)

Kniha od autora mladšího 30 let
Ahern : S láskou Rosie (Totálna oddychovka, pohodová kniha, citlivá, vtipná a plná irónie a náhod. Štýl bol jednoduchý, zaujímavý a miestami až primitívny, ale to neuberalo na kvalite. Napriek tomu, že takýto žáner romantickej literatúry nie je moja šálka kávy, bavila som sa a uvoľnila a to niekedy na relax stačí.)

Komentáře (6)

wiix
26.10.2016

Súhlasím, že niektoré klasiky nie sú vôbec známe a nie je populárne ich čítať a pritom ide o veľmi kvalitnú literatúru. Na druhej strane som sa aj pri svojom čítaní stretla s tým, že niektoré diela sú vyhlásene úžasné a že ide o svetovú literatúru a pre mňa osobne by bolo lepšie čas venovať radšej tomu Harry Potterovi :)

mistrikova
26.10.2016

Přidala jsem se ke čtenářské výzvě až někdy v dubnu/květnu...zatím mám přečteno 5 knih, ale mimo ně jsem přečetla asi 2 další...když tak procházím tady různé žebříčky NEJ knih, které teď "frčí", říkám si, kam se poděly ty staré klasiky, které bývávaly povinnou četbou, například Graham Greene nebo Arthur Hailey...první příčky drží pořád Harry Potter nebo některý ze současných severských spisovatelů...i četba prostě jede na jiné vlně, ačkoliv staří klasikové mají pořád co říct.

siena
21.09.2016

Brambu, nijak není specifikované, kdy mělo být 30:) C. Ahern vůbec začala psát a vydávat brzo...

Brambu
21.09.2016

Aha, tak já to pochopila, že se to bere, kolik je autorovi teď v současnosti.

siena
20.09.2016

Nyní ne, ale když vyšla kniha Where Rainbows End (Kde končí duha / S láskou Rosie) bylo C. Ahern 23...

Brambu
20.09.2016

Jen tak mimochodem Cecelia Ahern není autorka mladší 30 let.

wiix také napsala

Knižná výzva 2015Knižná výzva 2015
blog