Aký je debut Jacka Kerouaca More je môj brat?

blog

11.12.2011 v 18:47 / Ronee (1105 views)
Aký je debut Jacka Kerouaca More je môj brat?
Dnes som sa rozhodla písať o knihe, ktorú som naposledy čítala. Je to novela od Jacka Kerouca, môjho obľúbeného spisovateľa.


Najskôr som od Kerouaca prečítala román Na ceste a zamilovala
som sa. Do jeho spontánneho spôsobu písania a do jeho opisov krajiny,
ktoré majú v sebe akúsi nadpozemskosť, ktorú príroda v sebe ukrýva, ale
nikto to tak nevie zachytiť slovami, ako on. 


Pred časom som dočítala ďalšie jeho dielo, tentoraz úplne prvú najprvovatejšiu prvotinu – More je môj brat (The Sea is my Brother).
Je to novela, ešte v nej nie je celkom cítiť jeho skvelý spontánny
štýl, ale už má jednu vlastnosť, ktorú majú všetky jeho neskoršie diela:
evidentnú neskrývanú autobiografickosť.
Na začiatku spoznávame Weslyho Martina,
mladého muža, ležérne oblečeného v bielej košeli bez kravaty,
v obnosenom zelenom gabardénovom saku, v čiernych nohaviciach
a mokasínach, ktorý chodí po Broadway a rozmýšľa, kde utratil všetky
prachy, čo si zarobil.
 


Neskôr sa dozvedáme, že je námorník na
obchodnej lodi, teraz jeho loď zakotvila a on má pár dní na túlanie sa
po súši. Táto postava veľmi pripomína autora. Opisuje aj jeho výzor,
napr. má tmavé zvedavé oči a z jeho zovňajšku stúpa odstup a povznesená
nevyspytateľná zvedavosť. Hneď som si predstavila Kerouaca, známeho
svojím pozorovacím talentom, ktorý zužitkúval pri písaní. „Fajčil
cigaru a pozoroval okoloidúcich na Riverside Drive, navonok bol celkom
spokojný so svetom…Jeho takmer morbídnu zvedavosť fascinovalo to, čo by
sa
niekomu inému zdalo všedné.“ V týchto vetách akoby opisoval Kerouac sám seba.






Neskôr sa Wesley spozná s Billom Everhartom,
asi tridsaťročným docentom na Kolumbijskej univerzite, ktorý tam
prednáša o anglickej literatúre. Aj táto postava má v sebe niečo
z autora. Je to vášnivý čitateľ a evidentne vie veľa o Shakepsearovi.
V inom diele o sebe Kerouac píše, že bol „výborný z angličtiny
u Marka Van Dorena na Columbii (Shakespeare).“Spolu sa najskôr opijú v
krčme, kde Wesley spozná aj Billových priateľov. Na druhý deň ráno sa
zobudia všetci v jednom byte. Wesley spozná Polly, ktorá sa s ním chce
stretnúť aj v ten deň večer, jeho to však už zasa ťahá na more. Bill sa
začne pohrávať s myšlienkou, že pôjde s ním…


Takže tu máme pozorovateľa Wesleyho a Billa,
ktorý rád rozpráva o literatúre a veľmi rád filozofuje, hoci aj pod
vplyvom alkoholu. Spoločne sa potom vydajú na more, na obchodnej lodi
Westminster (sám Kerouac bol pomocnou silou v kuchyni na niekoľkých
lodiach, ktoré vyplávali v čase 2. sv. vojny a niektoré boli aj
potopené.

On však šťastlivo doplával a vtedy to pripisoval šťastnému
osudu). Aj Bill opúšťa akademickú pôdu, pretože chce skúsiť a zažiť
niečo nové. Prehodnocuje svoj život v dlhom vnútornom monológu:
„…kam to všetko, prekristaboha smeruje? Nuž, dosmerovalo to k tomuto – v
tridsiatich dvoch rokoch čudácky pôsobiaci docent, ktorého všade
roztomilo volajú „Krpec“. Cena za to, že chcel byť nenápadný! Rob ako
ostatní, vyžaruj profesorskú dôstojnosť a budú ťa volať William alebo
profesor Everhart. Dočerta s tým!“ Vtedy sa ho Wesley opýta, či uvažuje o tom, že by vyplával tiež.

Spoločne sa teda začnú chystať na cestu, do
toho im ešte príde zopár prekážok, ale nakoniec sa obaja nalodia na loď
Westminster, ktorá preváža naftu, dynamit a potraviny do vojnovej
Európy. Je to veľmi riskantná plavba, lebo všade sliedia nepriateľské
ponorky a aj obchodná loď je vyzbrojená delom. Bill má strach, no Wesley
ho fascinuje svojím tvrdením, že more jednoducho miluje, preto je tu.


Bill si ťažko zvyká, hoci sa mu práca obsluhy
v kuchyni páči. Cíti sa osamelo a cudzo medzi už skúsenými námorníkmi.
Dokonca uvažuje o tom, že sa vráti na univerzitu ešte predtým, ako loď
vypláva, ale nájde v sebe silu na to, aby nezutekal pri prvých
pesimistických myšlienkach, vybalí kufor a začne sa tešiť z toho, aké sú
na lodi krásne rána.

Uvažuje, že „zanechal duchaprázdnu márnosť predchádzajúceho života,“
hoci to bol dobrý život, v ktorom bolo aspoň minimum istoty. Veď aj
v akademickej izolácií existoval náznak, že sa raz všetko obráti na
prach.

A potom sa pýta: „Načo má človek zapustiť korene hlboko do spoločnosti, ktorá je po všetkých stránkach spochabená a proteovská?“
Ďalší typický znak Kerouacovej tvorby (a celej beatnickej generácie)
je, že jeho postavy sa vždy búria proti spoločenskej konvencií.Väčšinou
sú to tuláci, ktorí sa túlajú Amerikou. V jeho knihách je jedinečne
zaznamenaná realita v americkej spoločnosti. Jedinečne preto, že ju
autor sám zažil, v uliciach amerických veľkomiest, miest, stýkal sa s
ľuďmi, ako sú bezdomovci, tuláci, hudobníci, či iné indivíduá a všetko
si reflektoval po svojom. Z jeho kníh je cítiť revolta, anarchia, či
odmietavý postoj voči akémukoľvek obmedzovaniu slobodnej vôle.


Napríklad Bill sa na lodi stretne s Nickom
Meadom, ktorý pracuje v strojovni lode a je komunista. Obaja majú
odmietavý postoj k fašizmu, ale Bill navyše zastáva názor, že nie je
rozdiel medzi fašistickým Hitlerom a antifašistickým Stalinom. Rozbroje v
ich svetonázore, sú hlavným konfliktom v diele. Okrem toho je tu aj
vnútorný konflikt, ktorý zažíva Bill (necíti sa šťastný, má chorého otca
a v práci už upadol do stereotypu) a tiež konflikt Wesleyho s jeho
minulosťou, od ktorej uteká už desiaty rok na more. More sa tak stáva
útočiskom pre oboch.


Je úžasné, že už v tejto prvotine, ktorú
začal písať už asi v roku 1942 (päť rokov potom začal písať aj román Na
ceste), sú už badateľné tieto znaky. Od začiatku mal teda jasno v tom,
o čom chce písať. Svoj štýl našiel už čoskoro na to, keď spoznal Neala
Cassadyho.
Táto kniha je dôležitá pre tých, ktorí chcú
spoznať Kerouacovu osobnosť, a to, ako sa formovala, pretože jeho dielo
tvorí mozaiku jeho života.
 

Život nie je nič iba lebka
a rebrovaný kôš, ktorý
neprestajne napĺňame jedlom & pitivom -
kiež neprestávame horieť touto
divokou nádherou.

Komentáře (0)