Yoram Hazony

izraelská, 1964

Populární knihy

Nové komentáře u autorových knih

Cesta národního konzervatismu Cesta národního konzervatismu

Nuž, tak som si počas covidovej PN-ky prečítala v tomto roku asi jedinú odbornejšiu knihu a rovno o ideológii. Toto lákadlo s koncovkou -izmus ma primälo k napísaniu aj blogu, tieto témy sa totiž dostávajú pod kožu a majú iritujúce účinky, ktoré sa na mne prejavia potrebou napísať slovo k téme. Aspoň si priebežne brúsim zmysel pre humor a nadhľad. V prvom rade mi bolo tak trochu ľúto anglického nešťastníka Johna Lockea, na ktorého sa spustila plejáda nervóznych slovných prejavov u väčšiny autorov tejto knihy. Vysomáriť sa z toho dá iba študovaním samotného Lockea, jeho biografie a jeho doby, ktorá ho ovplyvnila, pretože sa mi nechce veriť, že bol až taký "liberárny darebák" :D Kniha nie je inak zlou voľbou, niečo nové sa dozvieme a niečo si overíme zo života, ako teda fakt, že mnohé pravdy sa píšu o črtách typických liberálov a dlhé roky mám s nimi skúsenosti. "Sebestřednosť" jednotlivca sa preklenuje do jeho každodennej činnosti, môžeme to zažívať na sociálnych sieťach, liberalizmus cítiť v každom rozhodnutí aj o banálnej maličkosti, ako čo si dať na raňajky až po organizovanie výletu, cieľom všetkých skutkov a myšlienok je vychýrená túžba dosiahnuť v nich nezáväznosť a najlepšie žiadne puto, zväzok. Slovo sľub je nočnou morou liberála. Život po boku takýchto ľudí je náročný, povedzme si na rovinu. Nespoľahlivosť, nezodpovednosť nie sú ideálne vlastnosti... Rovnako nevyzerá pekne narastajúci počet rozvodov, rozchodov, konfliktov, nezáujmu o toho druhého, medziľudské vzťahy sú na bode mizérie v porovnaní s minulým storočím, kde aspoň vojna bežných ľudí zomkla. Teraz skôr hľadáme v sebe ženskosť, mužskosť, vlka, samuraja, vílu, femme fatale, platíme za to peniaze, robíme zo seba idiotov, neviem sa rozhodovať, nevieme si vybrať, vieme iba jedno: že sa chceme učiť milovať seba samých, svoj čas a vážiť si vysokoabstraktné pojmy ako sloboda, rovnosť, demokracia... čo tam po láske, úcte, empatii... umení... estetike, kráse, jazykoch, bozkoch a objatiach, veršoch... rodinných hodnotách... dôležité je udržať v rukách mobil čo najdlhšie. :) Liberalizmus výdatne podporuje plytkosť našej doby, jéj. Lebo rozum (cením si ho veľmi) vie byť naozaj plytký v kombinácii s ľudskými motívmi tých, ktorí sa pokúšajú ideológiou ovládať spoločnosť. Tento svet potrebuje nie vojnu, ale celosvetový výpadok elektriny aspoň na pol roka. Ale aj bez toho liberalizmus čaká to isté čo predošlé ideológie. Pád. Je len otázkou, čo preberie z liberalizmu nová ideológia.... celý text
zipporah


Chvála nacionalismu Chvála nacionalismu

Kniha v podstatě opakuje tradiční neliberální názory na politický řád, které jsou koncipovány do obecnějšího rámce apologie za moderní stát Izrael. Jako pozitivum knihy vidím to, že poměrně trefně upozorňuje na negativní stránky globalismu, u mnohých svých argumentů však nepředkládá žádné důkazy, proč by měly být pravda (státy mohou selhat z různých důvodů - viz the concept of failed states, ale autor dává vinu výhradně globalismu). Autor například tvrdí, že pouze etnický nacionalismus může zajistit skutečnou loajalitu občanů, ale už neuvádí, proč by tomu tak mělo být. Další negativum vidím v použité terminologii - autor používá termín "nacionalismus" a zcela očividně míní "etnický nacionalismus" a termín "liberalismus" často používá jako synonymum pro "globalismus". Dále autor zcela opomíjí úspěchy globalismu - očekávala bych, že například nastíní jejich stinné stránky, nebo něco takového, to se však v knize neděje. Vyhýbá se i negativům etnického nacionalismu, například diskriminaci vůči menšinám, hrozbě trvalých územních sporů apod. Opět bych očekávala, že autor na tyto nevýhody upozorní a uvede, jak by mohly být řešeny. Tím by kniha byla mnohem přesvědčivější.... celý text
Lilithen