Olivier Legrand

francouzská, 1968

Populární knihy

/ všech 7 knih

Nové komentáře u autorových knih

Případ Moran Případ Moran

Toto je siedmy diel a prosím pekne už od štvorky sa riešia len veci ohľadom Sherlockovej „smrti“, diabolského profesora Moriartyho, jeho nasledovníkov, Holmesovho brata atď. Mne osobne tento smer nepripadá úplne najsprávnejší. Síce ani najhorší, ale viac som si užil, keď sa naša obľúbená štvorka nezapájala do podobných zapeklitých machinácií a sprisahaní temer až na politickej úrovni. Vtedy to naozaj bola Čtyřka z Baker Street. Potom sa z nej stal crossover so Sherlockom Holesom. Pripadá mi to trochu škoda, ako mierne mrhanie materiálom a fakt sympatickými postavami. Keď postava vyhlásila „takže hra vrcholí“, pomyslel som si: no konečne. Našťastie sa skutočne zdá, že v tejto časti je holmesovská dejová linka definitívne (snáď) zažehnaná a vyriešená a som celkom zvedavý, akým štýlom na to v osmičke pôjdu tvorcovia, čo sa týka zápletky. Lebo na úplne poslednej strane to vyzerá na zaujímavým štýlom rozkopnuté dvere. Čo mi vadilo, to bolo sťahovanie postupne dospievajúcej série k detskému čitateľovi v podobe mačky Watsona, ktorá je skvelá, ale správa sa viac ako pes, než mačka. Takže hrdinov ochraňuje, keď na nich niekto zaútočí a je s nimi doslova na každom kroku, čo mi u tohto druhu živočícha fakt nesedí. Ale OK, to je len detail. Plusom dnešného zošita je azda práve istá osudovosť, keďže je zrejmé, že po tomto dobrodružstve sa mnohé veci ukončia. Samozrejme ďalším bodom k dobru je tradične fenomenálna kresba. Neviem, ako to ilustrátor a kolorista David Etien robí, ale vždy si nájde nové prostredie, v akom sme sa ešte nepohybovali a detailne nás s ním zoznámi. Keď si spomeniem, ako na tom bol prvý diel a kde sme sa ocitli teraz, tak za tých sedem dielov sme ozaj Paríž konca 19. storočia preskúmali geniálne, od bizarných atrakcií (múzeum voskových figurín) a honosné domy anglickej smotánky, až cez chudobné štvrte, hektické trhoviská, puby, psie zápasy, nemocnice, kluby, ale i ročné obdobia. Asi by som sa tým nemal „chváliť“, ale až teraz som si všimol, že na prvej strane je pri tiráži vždy iný obrázok, špecificky sa viažuci k tomu konkrétnemu príbehu. Ja sa toho už nedožijem, ale bol by z toho raz krásny ombinus.... celý text
Ivan Kučera


Muž ze Scotland Yardu Muž ze Scotland Yardu

Kým minulý diel, Moriartyho nástupci, bol pre mňa zatiaľ najlepší, tento je pre mňa najslabší. I on je samozrejme skvele nakreslený. Londýn je úžasné, realistické, hektické, dýchajúce mesto. Ilustrátorovi sa prekvapivo skoro zakaždým podarí nájsť lokácie, aké v sérii ešte neboli, takže rutina nehrozí. Postavy sú sympaťáci + atmosféra Londýna konca 19. storočia je výborná. Lenže všetko dianie naokolo ma neveľmi uspokojovalo. Keď nad tým tak premýšľam, najviac ma séria bavila v momentoch, kedy neriešila žiadne veľké veci temer až politického charakteru, žiadneho Mycrofta, Moriartyho, ani jeho oddaných stúpencov a keď mal Holmes cameo. Ja síce na sérii oceňujem, že sa stáva dospelou (spolu so svojimi hrdinami) a temnejšou, ale nie som si istý, či práve tento smer je ten, aký som od nej kedysi čakal. Tu už sme sa dostali do bodu, kde to bez najslávnejšieho detektíva na svete nejde a tak má väčší priestor. Na jednej strane pôsobí neuveriteľne, že by sa ktosi ako on zapodieval deťmi, na druhej to dáva logiku: deti všade prekĺznu, nikto si ich nevšimne a ak predsa, neprikladá ich prítomnosti dôležitosť. A jeho chémia s divokým Čiernym Tomom je skvelá. Hrdinovia starnú spolu so sériou. Od udalostí z päťky ubehol jeden celý rok, atmosféra stemnieva (začíname kde inak, než na cintoríne), hrdinovia sú starší, príbeh zlovestnejší, potečie krv a začnú umierať ľudia. Charlie už maskovanie za chlapca nepomáha, z dievčaťa vyzerajúceho ako chlapec sa pomaly ale isto stáva mladá dáma. Postupné dospievanie je ostatne vidno už na obálke, kde sú postavy staršie a zjavne nimi začínajú lomcovať emócie. Na obálke je iný zástupca mačacej ríše, ale nebojte sa, o Watsona (toho chlpatého... ehm) neprídete.... celý text
Ivan Kučera


Moriartyho nástupci Moriartyho nástupci

Za mňa doteraz asi najlepší diel. Jednak sa rieši osobný prípad (je to od scenáristu trochu zákerné a na prvú dobrú, ale faktom je, že akonáhle v niečom figuruje unesené dieťa, čím menšie, tým lepšie, tak to proste zapôsobí na každého normálneho človeka, čo uznáva aj Čierny Tom a to už je vážne čo povedať), jednak atmosféra stemnieva a začína byť reálne nebezpečná (nechcem tvrdiť, že našim tri plus jedna hrdinom pri prvých dobrodružstvách nič nehrozilo, ale tu už ozaj ide do tuhého, zjavne sa ocitli v hre, na ktorú sú primladí a ich nepriatelia sú príliš starí, skúsení, mocní, schopní všetkého a nejaká trápna vražda pre nich nepredstavuje absolútne žiaden problém) a jednak sa objavuje šokujúci twist so Sherlockom, hoc samozrejme je to asi najznámejší zvrat v jeho kariére, ale aj tak to má silný dopad ako na ústrednú štvorku (OK, beriem, mačka Watson pôsobí dojmom, že jej to je vcelku fuk), tak na nás. Schválne som si nezisťoval, ako sa séria po dejovej stránke vyvíja doma vo Francúzsku, kde vyšlo viac častí, ale hovorím si, že ak budú postupne hrdinovia ostarievať, tak to skutočne môže byť v budúcnosti ešte nesmierne zaujímavé, ale tiež temné a dojemné. Pokojne sa môže stať, že sa z detského nezbedného dobrodružstva na konci nezostane nič a pretransformuje sa to na drsný londýnsky triler (aj keď to by som chcel asi veľa, ale predstava je to pekná). U (inak skvelých) komiksov Josefa Vybírala často kritizujem absenciu bonusov, takže tentokrát ma príjemne prekvapilo, že je prítomné slovo tvorcov na záver. Ťahá sa cez celú stranu a uvádza príbeh v trochu inom svetle. Úžasná bola i retro dvojstrana; až si človek želá, aby bol takto poňatý celý niektorý z nasledujúcich zošitov. Ako minule, i tentokrát ma jemne rušili novodobé výrazy (intoš, týpek), ktoré sa asi mali pokúsiť v čitateľovi vyvolať dojem „pouličného slovníka“, ale skrátka sme na konci 19. storočia, nehodí sa to sem. Ale to je fakt detail. Už menší detail je, že mi akčné finále pripadalo trochu nezrozumiteľné; ani pri druhom čítaní som úplne nerozumel, kto na koho kedy vystrelil, kto čo urobil alebo prečo kto niečo neurobil; akcia nie je ilustrátorovou silnou stránkou, na rozdiel od pozoruhodnej, jedinečnej výpravy (tentokrát navštívime múzeum voskových figurín).... celý text
Ivan Kučera



Londýnští sirotci Londýnští sirotci

Pravdupovediac ma potešilo, že štvorka nejde na predsa len už jemne monotónnej vlne prvých troch dielov a namiesto klasickej kriminálnej zápletky na to ide inak. Sherlock Holmes je mŕtvy! To nie je spoiler, stane sa to na prvých stranách a informuje o tom anotácia na zadnej strane obálky. Zahynul počas súboja s „nejakým“ profesorom Moriartym, padnúc do „akýchsi“ vodopádov. A tak naši traja pátrači (+ mačka) osameli. Ich cesty sa rozídu. Každý sa odteraz bude musieť životom prebíjať ako najlepšie bude vedieť. Ale drsný Londýn konca 19. storočia nebol k osamelým deťom (a túlavým mačkám) prívetivý. Jednotlivé osudy našich hrdinov ma oslovili, dojali a zapôsobili na mňa (najviac príbeh „Charlieho“). Je síce prítomná aj ako-taká zápletka s navrátivším záporákom z trojky (Bloody Percy to tentokrát prekvapivo dáva na Two-Facea), ale páčila sa mi, keďže bola len vedľajšia a zbytočne neotravovala. Scenár je svieži a bavil ma. O to viac ma zarazilo občasné klišé (prebodnutá kniha, to ako vážne?), pár rušivo moderných prekladov (intoš) a divné momenty (to teda ozaj bolo priateľstvo na život a na smrť, keď sa rozišli hneď po Holmesovej smrti). Ľudský Watson pripadá stokrát zaujímavejší, ako egomaniak Sherlock, ale to asi nebudem sám. Nakreslené je to opäť nádherne (tie strešné zábery!).... celý text
Ivan Kučera


Slavík ze Stepney Slavík ze Stepney

So Štvorkou z Baker Street som sa nestretol dva roky a trochu mi začala chýbať, tak som si počas Black Friday zaobstaral všetko po dvojke. Trojka, Slavík ze Stepney, je klasickou dobrodružnou detektívnou jazdou z prostredie jedinečného Londýna, kde naši štyria obľúbení hrdinovia vyšetrujú zločin. Séria si i v tretej časti udržuje svoj stabilný nadštandard a to ako scenáristický, tak kresličský, za čo prirodzene môže najmä to, že ju od začiatku píšu a kreslia tí istí ľudia. Samozrejme sa vytvára istý pocit monotónnosti a opakovania, ale to je typické pre podobné série a vyčítať im to je asi ako vyčítať vtákovi, že stále lieta. Koho to baví, ten to kupuje (a bude kupovať) a koho nie... tak nie. Tentokrát je to predsa len čiastočne iné vďaka snežnému prostrediu, ktoré je v sérii novinkou; zasnežené anglické ulice vyzerajú charizmaticky. Mne sa proste to prostredie páči, staré Anglicko, aristokratické rodiny verzus totálna chudoba, podsvetie neváhajúce pre svoj dobrý život vraždiť, skorumpovaná polícia žijúca si svojimi vlastnými vnútornými pravidlami, ulice a trhoviská plné ľudí...... celý text
Ivan Kučera