Miroslav Mišák

Nové komentáře u autorových knih

„poetická kniha. Vyznanie človeka, ktorý sa stal súčasťou lesa, prírody. Zvieratá nechával prísť blízko a sám šiel divým bratom naproti. Ako sa dá zmeniť svoj život. Rada by som šla v jeho stopách, ale je toho toľko, čo by som rada stihla...takto si možem aspoň jeho zážitky vychutnávať a prežívať vďaka knižke opakovane..a až raz vyrazím pod širák, ja a hviezdy nad hlavou, budem si pripomínať, že aj Miroslav Mišák bol prvé noci v lese "nesvoj" :) Milovníkom lesa, vlkov obzvlášť, doporučujem..“... celý text
— haki34

Život svorky a iné neobyčajné príbehy

„Príde čas, keď ti budú chcieť predať ešte aj tvoj dážď" Knihy ako je táto, sa vždy čítajú so zatajeným dychom. Čakáte odkiaľ sa vynorí ďalšie nádherné stvorenie, ako blízko mu bude hlavný hrdina (v tomto podaní sám autor) stáť a tým je i vaša túžba takmer hmatateľná. Prenesiete sa do deja (do lesa) a so samotným autorom striehnete tu za bučkom, tam za skalným previsom a potichučky obdivujete zázrak menom príroda, zázrak menom život. Ak mám teda hovoriť za seba, tak to mám presne takto a doslova pachtím po zážitkoch. A v duchu si želám, aby to nikdy neskončilo. Prichádzajú vlci. Svorku si zamilujete okamžite. Každú a vždy. A tak vždy i jej straty vnímate ťažko a bolestivo. Mňa bolí srdce, keď čítam, ako rukou človeka... Áno jedného z nášho druhu (a kiež by len jedného) umierajú iné tvory. Vraždy pre trofeje. Vraždy z nenávisti, hlavne k vlkom. A plytkosť, ktorá to sprevádza. Áno, keď čítate knihy ako je táto, je to vždy horkosladké. Pichá vás v srdci aj keď sa usmievate. Prečo? ... Pretože sú skutočné, pravdivé a nás (ľudí) odkrývajú v pravom svetle. Našich druhov, škodiacich nášmu menu. Preto ďakujem autorovi, že sa nebojí povedať ako sa veci majú. Číta sa to ťažko, o to viac boľavo, že to je pravda a ja viem, že je to pravda. Holá, neprikrášlená, ba až desivá.. no stále pravda. Autor píše krásne a s citom. Je naozaj vidieť, že každému jednému zvieraťu , ktoré stretol zložil poklonu a niesol si ho v srdci. S úctou, láskou, so spomienkou ktorá už nikdy nevybledne. Tak, ako píše o vĺčkoch, rysoch, medveďoch, sa so záujmom venuje i srnám, jeleňom, líškam, vtáctvu. Bez rozdielu. A to je to, čo chýba mnohým ľuďom. Úcta a láska k iným druhom. Z tejto knihy, hoci má len 125 strán srší posolstvo, tak hlboké, aké by ste len márne hľadali v románoch. Musím podotknúť, že kniha je doplnená o nádherné ilustrácie Ľubomíri Dzúrikovej. Dopĺňajú knihu o ešte viac emócií a zapíšu sa vám do duše.“... celý text
— Slávka...

Přejít na knížky autora