Ján Hrušovský

Arctur, Karol Egreš · pseudonymy

slovenská, 1892 - 1975

Populární knihy

/ všech 28 knih

Nové komentáře u autorových knih

Jánošík Jánošík

Vďaka debate s priateľkou toť z DK (helou, webko má) som si na túto knihu spomenul. Čítal som ju ešte čoby decko školopovinné a tuším, že sa podarilo aj 2x. Zromantizovaný príbeh nášho Ďuriho je tu poňatý pomerne akčne, občas sa objaví aj nejaké to násilie či krutosť - aj keď bez zbytočných detajlov. Na druhej strane tu máme lásku, dobrodružstvo a humor. A tú, predomnou spomínanú, rozprávkovosť. Presne tak, ako si to správny národný hrdina zaslúži. Fakty si hľadajte inde. Tu hráme na hrdinskú nôtu. A hlavne, na domácej pôde ;)).... celý text
špulo


Muž s protézou: Prípad poručíka Seeborna Muž s protézou: Prípad poručíka Seeborna

Je to útla novela o poručíkovi Seebornovi, ktorý si navráva, že má namiesto srdca protézu a tak sa aj správa. Priznám sa, očakávania boli veľké. Nápad, vlastne námet boli skvelé a doslova revolučný nápad sľuboval veľké veci, ale nemám pocit, že sa to dotiahlo do veľkolepého konca. Prostredie je vlastne front prvej svetovej vojny, ale z deja mám pocit, akoby boli len na nejakých formálnych manévroch, vlastne akoby ani nebojovali, ale iba pochodovali. To potom teda ostáva veľa času na ženy. A tu vidím problém. Čakal som, ako sa bude správať Seeborn bez srdca na Zemi a v spoločnosti, ale všetko sa zvrháva v ľúbostnú drámu s peknou Mínou. Ide o to, že on sa zahráva s jej citmi, až to vedie do tragického konca. Ona ho miluje, on sa akoby len zabáva. Smutné. Ostatné aspekty umelého srdca v iných segmentoch života nevidieť a tak mám pocit akoby potenciál námetu nebol využitý. Forma písania je dobrá, aj keď autor niekedy odbieha k banalitám. Príliš veľa psychologického uvažovania, to by nevadilo, len zasa hlavne o láske. Nie je to samozrejme zlé dielo, čítalo sa vcelku dobre, akurát, čakal som, že jeho bezcitná povaha bude viac prezentovaná na fronte a dielo by sa zrejme ubiehalo iným smerom. Siahol som po ňom, lebo medzivojnová slovenská literatúra má vysokú úroveň. A samozrejme som mal chuť preskúmať pozoruhodný záber diela Jána Hrušovského.... celý text
pistikpistik


Pohroma Pohroma

- Tam je smrt, ale my patříme životu. Pojď, Divoši, naše drahá země nás čeká a její lid nás přijme. V něm budeme žít, neboť je věčný, nikdy nezahyne. Jednou přijdou pokolení, která vše napraví... Pojďme... Ján Hrušovský, hned v úvodu děkuje univ. prof. dr. Jánovi Dekanovi, za jeho všestrannou - odbornou pomoc. Já musím poděkovat úplně všem, i Evě Činčerové za velice zdařilou ilustraci, která celý tento historický příběh podtrhla. Ten kdo má rád kvalitní historické romány, z období Velkomoravské říše, tak tomu mohu tuhle knižní perlu doporučit. Víc nemám co dodat.... celý text
Leona333



Miesto v príbehu Miesto v príbehu

Ako to už pri antológiách býva, tak ani táto sa nevyhla istej kolísavosti, čo do kvality vybraných poviedok... ale i tak vďaka za to, že sa niekto (P. Darovec) podujal zmapovať slovenskú poviedkovú tvorbu.... celý text
netopýr088


Jánošík Jánošík

* - A tá tvár sa vynorila z hĺbky jarmočného voza, odkiaľ vzápätí vyskočili ďalší chlapi. Keby bol Surovec vo svojom ináč dosť pestrom živote videl raz leva, k čomu, pravda, dosiaľ ešte nikdy nemal príležitosti, bol by usúdil, že tvár neznámeho má mnoho podobného s tvárou tejto šelmy. Za tvárou sa vynorili i plecia a tie boli také, že celkom vyplnili šírku voza. - Ejha, - zamrmlal uznale Surovec, - to už hej. A keď už boli i plecia, ktoré by robili česť každej gorile, vonku, leteli za vyhodenými zbojníkmi i ukoristené valašky. - To sme teda ako zajatí! - zrúkla táto strašná tvár, keď sa trochu poobzerala. - Áno, tak nejak... - zakašľal rozpačite Surovec, nevediac odpútať svoj pohľad od tejto čudesnej tváre. V tejto chvíli sa cítil Surovec takým maličkým, že keby bol ten hrozný neznámy s levou tvárou zareval na nich: ,,Ste zajatí!", bol by mu tiež celkom iste odpovedal: ,,Áno, tak nejak..." - Nemôžem hodnotiť inak ako za päť hviezd. To je iná nostalgia! Knihu som prečítal veľakrát. Mám ju skutočne rád. Ja viem, román sa nedrží verne histórie (okrem základných faktov), Jánošík je tu zidealizovaný, romantický hrdina, postavy sú klišovité... Ale je to príjemné (a ako haki34 výstižne napísala rozprávkové) čítanie bez potokov krvi a spermatu.... celý text
Oplak