Ivan Krasko
slovenská, 1876 - 1958
Populární knihy
/ všech 16 knihNové komentáře u autorových knih
Nox et Solitudo
„Nádherná poézia pána Kráska.“
— Peter74
Básne
„"Zmraka sa, pojdeme, noc už je zpola.... "
Tuto báseň jsem kdysi měla pod sklem na psacím stole. Pan Krasko psal krásné verše.“
— Nofar197
Nox Et Solitudo, Verše
„Kopírujem sem svoj komentár k "Poézia v uhľokresbách Jana Šturdíka"
Viackrát som sa vrátil ku Kraskovi. Väčšinou ma až tak povinné čítanie nebralo, no tento slovenský básnik si ma získal už pri prvom kontakte. Potešilo ma, keď nám učiteľka nechala pár vytlačených ukážok z tvorby, a tak, hneď ako som v antikvariáte našiel tento nádherne ilustrovaný výber, musel som si ho kúpiť a niekoľkokrát prečítať. Teraz som túto knihu otvoril po asi trojročnej pauze. Medzitým som si načítal väčšie množstvo iných autorov – či už jeho svetových predchodcov (symbolistických, prekliatych básnikov), alebo slovenských nasledovníkov či čo-to z jeho slovenských súčasníčok z výberu Andrey Bokníčkovej Potopené duše, no autor nič zo svojho čara nestratil, práve naopak: perfektne zapadá do širokej siete a spája bez neho ťažko spojiteľné – akoby buduje novú tunajšiu tradíciu svetovej kvality, ktorá ale vychádza z nášho kraja a je bližšia nášmu jazyku.
Básne doplnené o kresby získavajú nádhernú lesnú atmosféru, kedy máme pocit, že nás Krasko vzal na prechádzku nocou, hovorí nám o jeho smútku, láskach, úvahách – prstom ukazuje na čierne siluety stromov, kríkov, na mesiac, na trsy modrej trávy, na hviezdy, hovorí o Bohu a o viere, ale najmä o samote a izolácii, ktorá ho zožiera, ale súčasne tvorí aj jeho charizmu, je súčasťou jeho osobnosti. Či už sa jedná o parnasizmus alebo nie, čítanie jeho poézie je veľmi očistné a príjemné. Naviac, ak sa spojí s prechádzkou lesom, vie vytvoriť silný zážitok. Vzhľadom na to, ako čítané dielo to je, mohol by to byť jednoduchý krok pre bežného človeka ako začať s poéziou, ako sa k nej priblížiť – čo je pre mňa, ako obdivovateľa poézie, veľmi dôležitý most: postupom času budú totiž poéziu čítať len nečítaní básnici – už dnes je to skôr ako sekta alebo kult. Čiže veľkou otázkou je ako predať a ako odprezentovať poéziu ne-básnikom? Kraskova Poézia vie dať súcit aj obrazy, taktiež vie ale predstavovať príjemný medzi-krok k napríklad Dylanovi Thomasovi: obaja pracujú s prírodnými motívmi, no Thomas pracuje na akosi sofistikovanejšej úrovni.
A ešte raz chcem vyzdvihnúť ilustrácie, ktoré sú možno jednoduché (zobrazujú lesy, lúky a oblohu), no nesú v sebe naozaj silnú atmosféru. Krásne dopĺňajú interiér básnika o exteriéry, do ktorých ho premieta.“... celý text
— Samuel98
Poézia v uhľokresbách Jozefa Šturdíka
„Viackrát som sa vrátil ku Kraskovi. Väčšinou ma až tak povinné čítanie nebralo, no tento slovenský básnik si ma získal už pri prvom kontakte. Potešilo ma, keď nám učiteľka nechala pár vytlačených ukážok z tvorby, a tak, hneď ako som v antikvariáte našiel tento nádherne ilustrovaný výber, musel som si ho kúpiť a niekoľkokrát prečítať. Teraz som túto knihu otvoril po asi trojročnej pauze. Medzitým som si načítal väčšie množstvo iných autorov – či už jeho svetových predchodcov (symbolistických, prekliatych básnikov), alebo slovenských nasledovníkov či čo-to z jeho slovenských súčasníčok z výberu Andrey Bokníčkovej Potopené duše, no autor nič zo svojho čara nestratil, práve naopak: perfektne zapadá do širokej siete a spája bez neho ťažko spojiteľné – akoby buduje novú tunajšiu tradíciu svetovej kvality, ktorá ale vychádza z nášho kraja a je bližšia nášmu jazyku.
Básne doplnené o kresby získavajú nádhernú lesnú atmosféru, kedy máme pocit, že nás Krasko vzal na prechádzku nocou, hovorí nám o jeho smútku, láskach, úvahách – prstom ukazuje na čierne siluety stromov, kríkov, na mesiac, na trsy modrej trávy, na hviezdy, hovorí o Bohu a o viere, ale najmä o samote a izolácii, ktorá ho zožiera, ale súčasne tvorí aj jeho charizmu, je súčasťou jeho osobnosti. Či už sa jedná o parnasizmus alebo nie, čítanie jeho poézie je veľmi očistné a príjemné. Naviac, ak sa spojí s prechádzkou lesom, vie vytvoriť silný zážitok. Vzhľadom na to, ako čítané dielo to je, mohol by to byť jednoduchý krok pre bežného človeka ako začať s poéziou, ako sa k nej priblížiť – čo je pre mňa, ako obdivovateľa poézie, veľmi dôležitý most: postupom času budú totiž poéziu čítať len nečítaní básnici – už dnes je to skôr ako sekta alebo kult. Čiže veľkou otázkou je ako predať a ako odprezentovať poéziu ne-básnikom? Kraskova Poézia vie dať súcit aj obrazy, taktiež vie ale predstavovať príjemný medzi-krok k napríklad Dylanovi Thomasovi: obaja pracujú s prírodnými motívmi, no Thomas pracuje na akosi sofistikovanejšej úrovni.
A ešte raz chcem vyzdvihnúť ilustrácie, ktoré sú možno jednoduché (zobrazujú lesy, lúky a oblohu), no nesú v sebe naozaj silnú atmosféru. Krásne dopĺňajú interiér básnika o exteriéry, do ktorých ho premieta.“... celý text
— Samuel98
Nox et Solitudo
„Nádherné verše jedného z najlepších slovenských básnikov ... jednoznačne by som ho prirovnal Baudelairovi !!!“
— jesuswlasac
Ivan Krasko - knihy
1981 | Slovo lásky: Poviedky slovenských klasikov |
1976 | Nox Et Solitudo, Verše |
1912 | Verše |
1948 | Básne |
1980 | Dielo |
1980 | Plachý akord |
1956 | Lyrické dielo |
2005 | Básnické dielo |
1960 | Poézia v uhľokresbách Jozefa Šturdíka |
1995 | Čorna svička |
Žánry autora
Literatura světová Povídky Literatura slovenská Poezie
Štítky z knih
slovenská literatura symbolismus bibliofilie, bibliofilství, knihomilství slovenští básníci slovenská poezie slovenské povídky
Krasko je 4x v oblíbených.