1. Domů
2. Autoři
3. Eidži Jošikawa
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 2
• Bazar 6
• Životopis
• Citáty 4
• Diskuze 2

Populární knihy

Nové komentáře u knih Eidži Jošikawa

Taiko

„Dobrá kniha, jejíž děj se rozdělen do 10 části... prakticky jak chudý kluk, kterému se posmívali Opičáku to dokázal dotáhnout daleko ... je pravda, že zde bylo docela dost válčení či spíše přesuny armád... ale bylo fajn si přečíst zase trochu jiný historický román...“... celý text
— Ronnie68

---

Taiko

„Od knihy jsem měl vysoká očekávání, třeba oproti Šogúnovi to taková jízda nebyla. Pouze místy. Občas jsem se trochu topil v ději, množství postav. Když už jsem si říkal, že to nedám, tak se objevila senzační pasáž. Takže taková houpačka. Krvavá bitva o moc.“... celý text
— miker.90

---

Musaši

„O Japonských dějinách toho mnoho nevím, takže když se mi dostal do rukou Musaši, neodradil mě ani ten omračující počet stran. Román se velmi dobře čte. Navíc jsou kapitoly rozdělené do kratších úseků ( nejdelší je asi na stránku), takže vás to nutí číst dál a dál. Přesto mi chvíli trvalo se začíst a to proto, že je zde spousta vedlejších postav, kterým je věnováno příliš pozornosti na úkor toho, na co jsem byla zvědavá. ( Já vím, jsem jak malej kluk, ale když se řekne samuraj, tak chci hlavně souboje a politiku. Opilý Matahači se při 930 stránkách okouká brzy). Nicméně jsem ráda, že jsem si knihu přečetla a určitě zkusím i druhou Jošikawovu knihu, která v češtině vyšla.“... celý text
— jackdaw

---

---

Musaši

„Musím úprimne priznať, že Musaši nie je práve oddychovým čítaním, najmä kvôli svojmu rozsahu. Dočítať ho teda môže byť malým bojom, aj keď samozrejme záleží na tom, koľko času ste ochotní mu venovať. Ako veľkého fanúšika japonskej kultúry ma kniha lákala už dlho a konečne som sa odhodlal pokoriť túto takmer 1000-stranovú tehlu. Spočiatku ma Musašiho príbeh veľmi bavil. Text, hoci písaný pred mnohými rokmi, je stále veľmi čitateľný a nadčasový. Okrem popisov, filozofických úvah a vysvetľovania dobových reálií, kniha obsahuje aj dostatok napínavých súbojov a akcie. Dielo pôsobí naozaj veľkolepo a hodnotne. Čím ďalej však príbeh napredoval, tým menej pôžitku som z neho mal. Dej sa posúva len veľmi pomaly alebo dokonca vôbec, scény a zápletky sa začnú opakovať a postavy pôsobia čoraz otravnejšie. Musím povedať, že ani jedna z hlavných postav, dokonca mnohokrát ani Musaši, nie sú sympatické. To je zrejme dôsledok doby, v ktorej bola kniha napísaná, a aj obdobia, v ktorom sa príbeh odohráva. Ľudia si neustále prekrúcajú slová počas výmen názorov, každý sa urazí a každý, koho krivo obvinia, neprejaví ani náznak snahy slovne sa obhájiť a situáciu vysvetliť. Všetko sa berie ako urážka na cti, ktorú treba pomstiť smrťou, čo vedie k nekonečnému kolobehu pomsty a obhajovania svojej cti, aby si rodina zachovala dobré meno a nebola ohováraná. Autor do diela vniesol aj značnú dávku sexizmu, ktorý aj mne, človeku, ktorý na to nie je veľmi citlivý, postupne začal prekážať. Motiváciou a jediným cieľom všetkých ženských postáv je láska. Na nič iné ich v podstate nie je potrebné. A samozrejme, na nalievanie sake opitým samurajom. Teda samozrejme okrem Osugi ("Babi"), starej, zákernej a najodpornejšej babičke, s akou som mal v literatúre česť, ktorá je pre Musašiho väčšou nemesis ako samotný Sasaki Kodžiro (hlavný rival). Najviac ma štvalo, že aj napriek všetkým zákernostiam a intrigám, ktoré spôsobovala, bola v podstate najrešpektovanejšou postavou, a to len kvôli svojmu veku. Rovnako ma iritovalo, že postavy sa neustále snažia nájsť a stretnúť, ale keď sa konečne naskytne príležitosť, buď niekto z nich na poslednú chvíľu vycúva, alebo autor zakomponuje nejaký zásah vyššej moci, ktorý to znemožní. Tento motív sa opakuje doslova po celú dobu a bolo to naozaj frustrujúce. Verím, že tieto negatívne pocity sa znásobujú kvôli samotnej dĺžke a spomínanej repetitívnosti. Vnímal som, ako tieto pocity narastajú s tým, ako som v knihe napredoval. Predpokladám, tak ako píšu mnohí recenzenti, že kniha je naozaj skvelým a hodnoverným pohľadom na dobové Japonsko. Kniha tak pôsobí. Ale nie som žiaden odborník, ktorý by to mohol potvrdiť. Aj napriek tomu však čítanie tejto knihy neľutujem. Ako som spomínal, spočiatku, kým nie ste postavami a opakovaním sa rôznych situácií presýtení, je to veľmi zábavné čítanie. Kniha ponúka autentický pohľad na japonskú kultúru v podstate z prvej ruky. Napriek pár chybičkám je Musaši naozaj pozoruhodnou osobnosťou a talentovaným šermiarom, ktorý však v knihe nemá až toľko priestoru, ako by som očakával. Knihu hodnotím na 3.5/5*. Som rád, že som si ju prečítal. Znova však po nej už nesiahnem. A rovnako sa asi nebudem venovať ani ďalším dielam od Eidžiho Jošikawy.“... celý text
— KnižnýAtlant

---

Taiko

„Za mě velké zklamání a svým způsobem i ztráta času. Dobový příběh byl velmi zajímavý, ale popisy velmi důležitých událostí odbyté dvěma větami a zbytek roztáhnutý na několik nicneříkajících stran. Zcela nevyužitý potenciál.“... celý text
— niki-chan