1. Domů
2. Autoři
3. Christiane Vera Felscherinow
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Christiane Vera Felscherinow

Christiane F.: Můj druhý život

„Vzalo ma to určite menej ako prvá knižka a aj osudy viacerých spomínaných postáv mi boli celkom ľahostajné, ale niektoré časti sú zaujímavé, je tu niekoľko myšlienok, ktoré stoja za zamyslenie a určite stálo za to zistiť ďalší životný osud Christiany z jej uhlu pohľadu. Knižke by som ešte vytkla, že na mňa pôsobila značne nevyvážene a občas akoby postrádala chronologickosť, alebo nejaké dovysvetlenie. Napríklad niekde behom záveru Christiane spomína, že má viacerých psov (v byte) a potom, že pravidelne žila s tým kamarátom v bezdomoveckej ubytovni, lebo v byte sa necítila dobre. Čo sa stalo s psami? (Mne teda stačí aj jeden v byte a nemôžem si dovoliť motať sa celé dni kade tade). Chápem, že jej syn chýbal a som rada, že s ním má stále skvelý vzťah a môže sa s ním stretávať, ale myslím si, že pri spôsobe života, ktorý Christiane naďalej viedla je pre neho naozaj lepšie, že žije v (našťastie dobrej) pestúnskej rodine. Ohromila ma existencia bývalého platzspitz vo Švajčiarsku. Naopak pobavilo ma sklamanie Christiane zo "skutočného" Davida Bowieho :-) Presne tak to v živote chodí, že si vytvoríme nejakú predstavu a keď príde realita, je to celkom inak ako sme pôvodne očakávali.“... celý text
— nezabudka

---

Christiane F.: Můj druhý život

„1. díl pro mě měl obrovský význam, proto jsem tuto knihu přečetla hned jak vyšla. Samozřejmě příběh je o něco slabší, protože v prvním díle příběh byl extrémně silný,tak zde hraje síla kontrastu a porovnání. Nicméně je to stále dobré zajímavé čtení, které by mělo každého odradit od cesty drog a závislosti.“... celý text
— Alexanarie

---

My děti ze stanice ZOO

„Četla jsem ji poprvé v pubertě, je to jedna z mých nejoblíbenějších knih vůbec. Dohromady jsem ji četla tak šestkrát, věřím že se k ní ještě vrátím. Pokaždé mi přinese buď silnější, nebo i nové pocity z dalšího přečtení. Určitě doporučuji, pro mě měla velký význam“... celý text
— Alexanarie

---

---

My děti ze stanice ZOO

„Tohle je opravdu psycho a není to vhodné pro slabší povahy, ikdyž bych to dal jako povinnou četbu k maturitě. Naprosté selhání systému, naprosté selhání rodičů, naprosté selhání všech dospělých. Copak je normální, aby se 12ti, 13ti leté děti toulaly po nocích venku, šlapaly a nikdo si ničeho nevšiml? Bezvýchodná situace Christiane a jejích přátel a syrová názorná ukázka, co "háčko" dokáže způsobit v tak krátkém čase. Velmi smutné a depresivní čtení. Po přečtení jsem zkouknul film, ten je taky dobře udělaný a víceméně se drží knižní předlohy.“... celý text
— Syphoon

---

My děti ze stanice ZOO

„Silný príbeh o ktorom by sa dalo rozprávať dlho, ale myslím, že už ste tu vyjadrili dosť myšlienok, preto by som sa chcela podeliť iba s tým, že teraz som čítala túto knihu druhý, alebo tretí krát a uvedomila som si, ako veľmi mi je ľúto Christianinej matky. Áno, robila chyby, určite už len to, že tak dlho znášala svojho manžela, ktorý všetkým fyzicky ubližoval a ku Christiane bola príliš benevolentná (súhlasím s vami, že tak dlho si nevšimnúť čo sa s ňou deje a nechávať ju po nociach prespávať kade tade a zároveň veriť jej výhovorkám bolo krajne nezodpovedné). Na druhej strane robila si kvôli nej veľké výčitky a bola schopná prvé aj posledné, keď zistila o čo vlastne ide. Len si všimnite, že Christiane nemala v domácnosti zrejme takmer žiadne povinnosti a strašne ma mrzelo, keď sa smiala spolu s kamarátkou a jej mama sa k nim v dobrej viere pridala, mysliac si, že je to také dievčenské blbnutie, pričom oni sa vysmievali z nej, lebo boli na nejakom tripe!! Jej matka pracovala dlhé hodiny a to (ako bolo spomenuté) bez alimentov od otca, zvyšok času sa venovala domácnosti, keď Christiane prvý krát abstinovala starala sa o ňu s úplnou samozrejmosťou a obetavosťou. Nečudujem sa, že po početných sklamaniach a zistení toho, čo si dlho nechcela pripustiť- že Christiane prostituuje- sama trpela psychickými a zdravotnými problémami (čo si pravdaže sebecká Christiane ani nevšimne). Tie výčitky voči nej neboli celkom spravodlivé, Christiane predsa nikto nenútil, aby sa dala na drogy a napríklad mala aj sestru, ktorá sa touto cestou nevydala. Áno, Christiane som síce aj chápala a prišla mi ako vnímavé dievča, ale s narastajúcou závislosťou aj čoraz viac egocentrická, ľahostajná a bezcitná. A čo sa vlastne stalo s tým jej posledným psom? Zostal u otca, keď Christiane už bola úplne mimo a vykašľala sa vlastne aj na neho, aj keď sa často vyjadruje o svojej láske k zvieratám? No a ešte čo sa týka otca- áno, nesprával sa dobre, ale napokon tak isto vidíme, že Christiane a neskôr dokonca aj Stellu ochotne vzal k sebe a aj keď zistil, že Christiane v tom stále lieta, nedovolil si už nejakým spôsobom ju znova deptať. Bol to tak isto vlastne len nešťastný človek. Hviezdičku dávam dole za to, že tá druhá polovica knihy, keď už vlastne len pendlovala hore dole a stále dookola sa v tom plácala sa mi čítala ťažšie, až máte pocit, že je to podané príliš tvrdo.“... celý text
— nezabudka