1. Domů
2. Autoři
3. Alexander Mach
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 4
• Bazar
• Životopis
• Citáty 1
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Alexandra Macha

Z ďalekých ciest

„Na začiatku autor diela cituje: „Vrátil som sa z ďalekých ciest. Niektoré z nich mali byť posledné. Prešiel som ich celé po samé hranice a ešte nejaký krok za ne. Myslím, že viem niečo o tom, čo je na druhej strane.“ „Šaňo“ Mach je jedna z najzaujímavejších a najkontroverznejších postáv slovenskej histórie. Kniha Z ďalekých ciest sú memoáre novinára, politika i väzňa, ktoré väčšinou skoncipoval po prepustení z väzenia, v ktorom strávil 23 rokov. Písal ich jednak z vnútornej potreby, ale aj ako odpoveď na výzvu priateľov a príbuzných a na ich naliehanie. Sú napísané vycibreným štýlom novinára a textu nechýba napätie. Keby to nebola časť našich dejín, dejín Slovenska, ale fantázia, dalo by sa povedať, že je to vynikajúci politický triler. Alexander Mach rekapituluje zážitky, skúsenosti a postrehy zo svojho dramatického života. Ide zväčša o písomnosti, ktoré mu ukradla ŠtB (tvrdila že ich spálila) a ktoré boli uložené na Federálnom ministerstve vnútra ČSFR, neskôr prevedené na Ministerstvo vnútra ČR v Prahe, ktoré ich predisponovalo tam kam patria, na Slovensko. Po ich sprístupnení boli roztriedené, skompletizované a obohatené fotodokumentáciou. Spomienky sú cenným príspevkom k hlbšiemu poznaniu slovenskej politiky v prvej polovici 20. storočia. Alexander Mach, pseudonym Alexander Mach Mederský (*11.11.1902 Slovenský Meder (dnes Palárikovo) – † 15.10.1980 Bratislava) bol slovenský ľudácky politik a novinár. Vyštudoval teológiu v Ostrihome a Trnave, ale kňazom sa nestal. Od roku 1922 bol funkcionárom Slovenskej ľudovej strany (neskôr Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) a vedúcim predstaviteľom jej radikálneho krídla, v rokoch 1926 – 1939 šéfredaktorom Slováka. Po zriadení Úradu propagandy v roku 1938 sa stal jeho šéfom. Počas Homolovho puču v marci 1939 bol aj s Krajinskou vládou zatknutý a prevezený do Čiech. Zakrátko, pod tlakom vývoja udalostí, bol prepustený. Dňa 14. marca 1939 v rozhlase oznámil výsledok hlasovania snemu o vyhlásení samostatnosti Slovenského štátu (od prijatia Ústavy 21.7.1939 oficiálny názov Slovenská republika). V rokoch 1939 – 1944 bol hlavným veliteľom Hlinkovej gardy, 1940 – 1945 ministrom vnútra a 1940 – 1944 aj podpredsedom vlády Slovenskej republiky. V marci 1945 emigroval do Rakúska, avšak neskôr bol Američanmi vydaný do ČSR. V roku 1947 bol súdený Národným súdom v Bratislave spoločne s Dr. J. Tisom a F. Ďurčanským a bol odsúdený na 30 rokov väzenia (neskôr mu bol trest „zmiernený“ na 25 rokov) a počas Pražskej jari bol 9.5.1968 amnestovaný a z Leopoldova prepustený na slobodu. Žil v Bratislave a písal pamäti, stretával sa s bývalým poslancom Snemu Slovenskej republiky Pavlom Čarnogurským, so spisovateľom Milom Urbanom a inými predstaviteľmi bývalej Slovenskej republiky. Dožil sa 78 rokov a je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Obsah knihy tvorí: Úvod, I. Návrat z mŕtveho domu, II. Odvalený kameň, III. Cesta k štátnosti, IV. Spomienky garmondom, V. Spomienky kurzívou, VI. Úprimne a rozvážne, VII. Z posledných síl, O profesorovi Tukovi, Posledný rozhovor, Doslov a Index mien. Úvod, doslov a bohatý poznámkový aparát zostavil historik František Vnuk. Dielo je doplnené 37 fotografiami zaradenými na konci knihy.“... celý text
— morell

---

Z ďalekých ciest

„Na moje prekvapenie veľmi zaujímavá kniha. Vznik Česko-Slovenska, vznik Slovenského štátu, čechoslovakizmus, židovská otázka, SNP, súdy a popravy obnoveného Československa... Na toto všetko pozerá inak, ako sme zvyknutí, a človek si na základe jeho slov môže dohľadať spisbu venujúcu sa týmto oblastiam z iného uhla pohľadu. Vôbec nejde o knihu, ktorá by patrila do knižného radu ,,tajných dejín" - Mach operuje s článkami novín, svojimi výpoveďami, všetko (čo sa dá) podkladá skutočnosťami, akurát na ne nahliada svojimi autonomistickými očami. Pamäti majú vždy niečo do seba, vrelo odporúčam.“... celý text
— Slavomír53

---

Z ďalekých ciest

„Jedna z najkrajších kníh čo som kedy čítal a to bez ohľadu na autora a na jeho minulosť... Mach bol oveľa viac než karikatúra radikálneho kriklúňa. Mal hlbokú filozofickú dušu Dostojevského, bol sčítaný (len Vojnu a mier prečítal niekoľkokrát) a skvelý novinár. Mal elán a veril vo svoju vec, ale nakoniec sa spolupodielal na jednom z najväčších zločinov proti ľudskosti. Skutočne je mi za ťažko povedať naňho ale na základe tejto knihy niečo zlé. A úprimne mu dosť verím, že čoho sa dopustil voči židom mu bolo evidentne skutočne ľúto. Naopak za nacionalizmus a samostatný štát sa nikdy nekajal (co mu u mňa len pridáva) a hrdo aj v base vravel, že 14 marec bol najkrajší deň jeho života. V base strávil 23 rokov. To je takmer tak dlho ako Mandela. Sedel v jednej cele bok po boku s prokurátorom, ktorý preňho kedysi žiadal trest smrti a s Gustávom Husákom, ktorý ho v Povstaní zvrhol. Prežil 50 roky keď hlavy hrdinov, partizánov a komunistov padali. A keď vyšiel (v roku 1968) tak bol svet už úplne vo všetkom iný... Skutočne neskutočné spomienky neskutočného a fascinujúceho človeka. A k tomu živé a realistické portréty toľkých osobností a toľkých momentov! Tuku na ktorého ako jeden z mála spomína v dobrom. Tisu. Hitlera. Husáka. Antona Rašlu.. Stalinistických lagrov v 50 rokoch a čechoslovakizmu v 20 tých. A medzi mojimi obľúbenými je aj popis starého dobrého Ferdiša Jurigu, ktorého Šaňo poznal ešte úplne z detstva v Mederi a ktorého obraz mala jeho rodina doma na stene.“... celý text
— LordByron

---