Ajelet Gundar-Gošen

Populární knihy

Tam, kde číha vlk

Prebúdzanie levov

Klamárka

Nové komentáře u autorových knih

Probudit lvy

„Izraelská literatura je prostě jednička, zrovna jako filmy, seriály. Zkrátka Izrael je nositelem kvalitní kultury. Nakladatelé, prosím, překládejte další díla.“... celý text
— Felidae

Prebúdzanie levov

„"Čo ho definuje viac - po celý život opatrné šoférovanie, štúdium medicíny, nosenie nákupov starenkám zo samošky - alebo onen jediný okamih? Štyridsaťjeden rokov života, a naproti tomu jedna minúta, a predsa cítil, že táto minúta obsahuje viac než len šesťdesiat sekúnd, tak ako jeden článok DNA ukrýva v sebe celý ľudský rod. Áno, rozdiel je v tom, že on bol Eritrejčan. Lebo v jeho očiach vyzerajú všetci rovnako. Lebo ich nepozná. Lebo ľudia z inej planéty sú zákonite trošku menej ľuďmi. A je pravda, že to znie hrozne, ale on nie je jediný, čo tak rozmýšľa. On je len ten, čo náhodou jedného zrazil." Veľmi silné. Niečo ako Zločin a trest, akurát menej vláčne a obohatené o prvky trileru. Kopec krásnych úvah o ľudskom údele, manželstve, rodičovstve, predsudkoch, pokrytectve. Román o maskách, ktoré nosíme, o voľbách, ktoré robíme, o levoch, ktorých v sebe tlmíme. A o tom, ako je to všetko krehké. A čo sa stane, keď sa náš starostlivo chránený sterilný svet infikuje. Keď sa rúca. Autorke som verila každú postavu, každú úvahu, všetko. Mám prečítané všetky tri knihy, ktoré od nej u nás vyšli, táto však bola najzrelšia a asi aj najuniverzálnejšia. Lebo namiesto Eritrejčana si tam môžete dosadiť napríklad Róma a bolo by to o nás. Čiže taká kniha zrkadlo. A tentokrát aj s úderným záverom, ktorý núti premýšľať obdobne ako celé dielo.“... celý text
— Starmoon

Tam, kde číha vlk

„"Pozerám sa na tieto drobné pršteky, pršteky novorodeniatka, a snažím sa pochopiť, ako z nich môžu vyrásť prsty vraha. Mŕtvy chlapec sa volá Džamál Jones. Na fotke v novinách má oči čierne ako zamat. Môj chlapec sa volá Adam Schuster. Jeho oči majú farbu telavivského mora. Tvrdia, že Džamála zabil on. Ale to nie je pravda. " Tak týmto slovami začína úvodnú kapitolu izraelská autorka Ajelet Gundar-Gošen svoju tretiu knihu Tam, kde číha vlk. Toto bola moje prvé "rande" s autorkou a poviem, Vám, že dopadlo na výbornú a knihu môžem len odporučiť. Vo mne bude samotný príbeh určite ešte veľmi dlho rezonovať... Viete, čo robí vaše dieťa mimo domova? Ako sa cíti? Čo prežíva? Tak ako aj Adamova mama? Lilach? Ktorá si myslí, že so svojím manželom Michaelom a synom Adamom žije svoj americký sen? Až kým nezistí krutú pravdu.... Pri čítaní tohto príbehu som si uvedomila, čo všetko dokážu ľudia zakryť za úsmev.... Rozhjodne si nenechám ujsť ani predošlé autorkyne knihy. #odporucam #spolupraca #arforum #artforumbratislava #ajeletgundargosen #tamkdecihavlk“... celý text
— Stanislava27

Tam, kde číha vlk

„Dobrý román sa pozná už podľa prvej vety. Ajelet napísala dokonalý prvý odstavec, ktorý vystihuje úplne všetko, ak sa pýtate o čom kniha je. Po jeho prečítaní už len sotva knihu pustíte z rúk, kým sa nedozviete, ako celý príbeh skončí. O tejto knihe sa tu popísalo už veľa pozitívnych slov a ja nebudem písať ďalšie oslavné dlhé state, naozaj si ju treba si prečítať, neváhajte! Prečítala som ju pred pár týždňami a stále vo mne rezonuje. "Pozerám sa na tieto drobné pršteky, pršteky novorodeniatka, a snažím sa pochopiť, ako z nich môžu vyrásť prsty vraha. Mŕtvy chlapec sa volá Džamál Jones. Na fotke v novinách má oči čierne ako zamat. Môj chlapec sa volá Adam Schuster. Jeho oči majú farbu telavivského mora. Tvrdia, že Džamála zabil on. Ale to nie je pravda."“... celý text
— zuzulique

Tam, kde číha vlk

„Autorka v tomto diele predstavuje celý depozitár tém (šikana, dospievanie, život emigrantov, etnické a rasové rozdiely až konflikty, limity diverzity, vlk v ovčom rúchu...), ktoré sa všetky zbiehajú v optike hlavnej hrdinky Lilach, Matky. Zámerne píšem názov tejto jej roly veľkým písmenom, pretože pre hrdinku i túto knihu je, zdá sa, kľúčová. Autorka trefne vystihla myšlienkové pochody mamy (či mnohých mám) a rôzne rozhodnutia i činy z toho prameniace, ktoré sa bezdetnému či racionálnejšiemu čitateľovi môžu zdať chvíľkami temer až hysterické (darmo, kým človek nemá vlastné dieťa, nepochopí), psychologicky i literárne to však zvládla bravúrne. Navyše ten krásny jazyk, pozvoľna gradujúca atmosféra, dynamický dej dokazujúci, že aj spoločenský román, nielen žánrovky, môžu mať dobre vystavanú fabulu... Podobne ako Lessanu ma však iritovalo, že matka nevedela so synom (a nielen s ním) otvorene komunikovať, na druhej strane však chápem, že ak by to dokázala, autorka by razom prišla o polovicu zápletiek a pointu ;-). A hlavne, dosť mi prekážal záver, ktorý mne, človeku úprimne veriacemu, že pravda nás oslobodí, evokoval podobne ako pri autorkinej Klamárke pocit, že posolstvo knihy je v štýle "city (komfort, pohodlie, istoty...) nad pravdu", s čím sa neviem stotožniť (dokonca ani ako matka). Nevravím, že príbeh/záver mal moralizovať (to vonkoncom nie), ale skrátka mi prekážala absencia nejakej väčšej vnútornej morálky hlavných postáv. Odovzdať svetu posolstvo (hoc v balíku pekných slov a príťažlivého príbehu), že každý si chráni svoje mláďa (a keď sa dá, i svoje ilúzie o ňom), sa mi zdá skrátka málo.“... celý text
— Starmoon

Přejít na knížky autora