1. Domů
2. Autoři
3. A. J. Kazinski
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 4
• Bazar 5
• Životopis
• Citáty 3
• Diskuze 2

Populární knihy

Nové komentáře u knih A. J. Kazinski

Vražda morskej panny

„Žáner historickej detektívky je čoraz obľúbenejší a mňa osobne priťahuje ako svetlo lampy nočného motýľa. A keď sa navyše dostáva do popredia slávna osobnosť, ide o titul, ktorý jednoducho musím mať vo svojej knižnici. Takým je aj Vražda morskej panny, miešajúci všetky prvky súčasnej literatúry, ktorá si razí cestu k cieľovej skupine. Román spája typické znaky severskej tvorby s dobovými reáliami prvej polovice 19. storočia. Podobný - a veľmi úspešný - pokus k nám prišiel zo Švédska prostredníctvom spisovateľa so špecifickým menom Niklas Natt och Dag. Dánske autorské duo Thomas Rydahl a A. J. Kazinski sú síce menej temní a expresívni, ale zato istým spôsobom odvážnejší. Vziať si na mušku národného dejateľa mohlo byť obrovským riskom, no ukázalo sa ako správny krok. "Vtedy si uvedomí, že bol celý život sám. Sám so svojimi myšlienkami. Sám v triede, keď sa mu rektor Meisling vysmieval. Sám vo svojej izbe so škrabotom pera o papier (...) Sám v horúcich neapolských uliciach. Sám aj v dave ľudí. A i tak si ešte nikdy nepripadal taký sám ako dnes, keď sa cíti na toľkých miestach súčasne. V minulosti a súčasnosti a budúcnosti. Vo svojej izbe, na popravisku, v cele. Ak vie byť naozaj na niekoľkých miestach súčasne, ako to vedel aj starý otec, možno skutočne on zavraždil peknú Annu. Hans Christian privrie oči. A takmer cíti, ako naňho padá sekera kata." (str. 63) Pod románom v skutočnosti nie sú podpísaní dvaja, ale hneď traja spisovatelia, keďže Kazinski je pseudonym Andersa Klarlunda a Jacoba Weinreicha. Písanie v páre nie je ničím nezvyčajným, ale trojlístok mužov už môže zbystriť pozornosť. Už len preto, že v nešikovných rukách sa môže štýl knihy ľahko rozsypať a pôsobiť nekonzistentne. Dej však nekolíše, autori majú zmysel pre udržanie priamej kriminálnej línie a popritom pracujú aj s vierohodným vnútorným vývojom postáv. Spomedzi nich, prirodzene, najviac vyčnieva Hans Christian Andersen. Dánsky velikán je v našich končinách známy predovšetkým vďaka príbehom Dievčatko so zápalkami či Malá morská víla, a práve druhý menovaný tvorí východisko spletitého diela. Nie príliš vábne kodanské ulice sa v 30. rokoch 19. storočia musia potýkať aj so záhadnou vraždou peknej mladej ženy, ktorej sestra identifikuje ako vraha neúspešného spisovateľa Hansa. On síce tvrdí, že je nevinný, ale pre súdne orgány je jednoduchšie označiť ho za páchateľa, než čeliť nespokojnosti verejnosti. Hans má preto iba tri dni na to, aby sa dopátral pravdy, očistil svoje meno a hlavne sa vyhol katovej svištiacej sekere. Je skvelé, že sa aj našinec môže dozvedieť viac o mene z učebnice literatúry, ktoré je síce preslávené, ale predsa len vzdialené nášmu regiónu. Dosiaľ som netušil, že v živote Hansa Christiana Andersena je zhruba jeden a pol roka prázdneho miesta (1834), čo mi pripomína zmiznutie Agathy Christie z povrchu zemského v roku 1926. Hans sa stiahol z tvorivého procesu po svojom návrate z Talianska a nikto nevie prečo. Nezveril sa dokonca ani svojmu denníku, ktorý si písal svedomito päťdesiat rokov. Nečudo, že Rydahl a Kazinski sa chopili príležitosti vyrozprávať, čo viedlo Andersena k mlčaniu. Ich spracovanie "fiktívnej histórie" je hravé, napínavé, zábavné i poučné. Pohľad na niekdajšie pomery v dánskom hlavnom meste je neobyčajný a vykreslený primerane očakávaniam čitateľa. Dozviete sa veľa o vtedajšej chudobe, chorobách i konfliktoch medzi vrstvami, no autori pritom nezachádzajú do priveľkých detailov, čím by len narúšali plynulosť deja. Kodaň je síce výrazným dejiskom, ale našťastie neprerastá z dejiska do nevítanej personifikácie, ako to občas v historických románov býva. "Ešte nikdy nebola na zámku, ako by sa tam aj dostala? No neznervózňuje ju len rozhovor. Aj všetky slová Hansa Christiana o vrahovi hnanom túžbou. Nechápe, nedáva jej to zmysel. Kto zabíja preto, že túži? No i tak mu verí. Hans Christian vidí veci, aké iní nevidia. A ak ide o vraha, ktorý zabíja ľudí pre takú či inú túžbu, nezastaví sa, kým sa nevyčerpá jeho túžba. Tá sa však nevyčerpá nikdy, to Molly vie z vlastnej skúsenosti. Celý život túžila. Najprv po láske, potom po lepšom živote, a teraz túži po spravodlivosti." (str. 200) Výborne podaná je aj postava prostitútky Molly, pomáhajúcej Hansovi v pátraní po vrahovi. Pôsobí realisticky, rovnako aj jej sny a vyhliadky do budúcnosti. Neoddeliteľnou súčasťou deja sú, samozrejme, aj početné odkazy na Andersenova diela, jeho životné kroky, myšlienky, pocity a inšpirácie. Osobne som o ňom nevedel veľa, a hoci Vražda morskej panny nie je literatúrou faktu, poskytuje viacero zaujímavých poznatkov. Realita sa prelína s fantáziou ľahko a uveriteľne. Hans bol osoba z mäsa a kostí a Rydahl s Kazinskim mu dokázali opäť vdýchnuť život. Keby mal možnosť prečítať si ich farbistý román, snáď by bol rovnako spokojný ako my čitatelia. Ide o vydarený odklon od vyšetrovania na základe forenzných metód a iných súčasných postupov a azda aj o vysvetlenie, prečo sú rozprávky často také krvilačné.“... celý text
— marcoz

---

Vražda mořské víly

„Tohle se mi hodně líbilo. Pro mě noví autoři, ale jdu kouknout, co napsali dalšího. Začnu asi duem Kazinski... Vražda "mořské víly" vyšetřovaná H. Ch. Andersenem... to bylo dost neotřelé téma. A samotný pachatel a jeho motiv... no, přečtete si sami, doporučuji.“... celý text
— jaroiva

---

Vražda mořské víly

„Vůbec jsem nečekala, že mě tahle knížka tak vtáhne, ale stalo se. Líčení Kodaně počátku 19.století bylo velmi naturalistické, osudy nemajetných jednotlivců velmi tristní a bezvýchodné; nepochybuju o tom, že to odpovídá tehdejší realitě. Možná až ten konec na fregatě mi připadal trochu přepálený, ale rozhodně jsem knížce nemohla upřít čtivost, tedy pravděpodobně i kvalitní překlad. Osobnost Hanse Christiana Andersena byla již mnohokrát posuzována a propírána, právě proto se mi do knihy moc nechtělo. Ale smekám před autory, protože dokázali tohoto pohádkového velikána popsat tak, jak bych si ho představovala i já, a to jak po fyzické stránce, tak především ohledně jeho vztahu k ženám. Andersen už svou fyziognomií není hrdina, respektive jeho hrdinství je jiného ražení, a možná o to sympatičtější. Andersenovy pohádky jako by nebyly určeny dětem, málokdy totiž dopadnou tak, jak má "správná" pohádka skončit: dobro zvítězí a zlo je potrestáno. Autoři této knihy určitě Andersenovo dílo dobře znají, protože jejich kniha víceméně kopíruje osudy Andersenových pohádkových hrdinů . . . „Prokletím zrcadel je, že vidí všechno, ale nemohou s tím nic dělat. Zrcadlo nedokáže udělat lidi krásnějšími, neosuší uplakané oči, a přesto se každé snaží ze všech sil, každičký den, každičké zrcadlo na světě, čínský císař má tisíce zrcadel, ale ani s jedním není spokojený.““... celý text
— broskev28

---

---

Znovuzrození vraha

„Rozhodně celá série stojí za přečtení úplně náhodně na mě vykoukla, jinak by mě nejspíš minula, a to by byla velká škoda.... To nejlepší nakonec inspektor Niels B. v utajení v přísně střeženém vězení ( spíš psychiatrické odd. ), aby vyšetřil vraždu psychiatra. Jeho žena Hannah L. pracuje na druhém konci světa, aby rozluštila záhadný kód, který může mít vodítko k případu, přistupuje myslí brilantního vědce. Co by se mohlo pokazit ?? Kniha je ve stejném duchu tajemna, mysteriózní detektivka se vám dostane pod kůži prolíná se s krutým příběhem z roku 1939. Zajímavá zápletka, opět jiný způsob metod vyšetřování a víc vás nutí k zamyšlení, doporučuji“... celý text
— Jenny46

---

Vražda morskej panny

„Na túto knihu som sa celkom tešila, ale musím povedať, že ma dosť sklamala. Od začiatku sa mi tam mnoho vecí nepáčilo. Napríklad postava Hansa Christiana, neviem, či autor vychádzal z nejakých jeho skutočných vlastností, ale na môj vkus bol až príliš divný. Potom vyšetrovanie, ktoré vlastne neexistovalo, hneď zatkli niekoho bez nejakého vyšetrovania a to len preto, že to niekto iný povedal a ešte k tomu prostitútka, ktoré v tej dobe nepovažovali za dôveryhodných občanov. Vyšetrovanie samotného Hansa a Molly bolo zas miestami dosť nechutné, indície, ktoré nachádzali, boli neuveriteľné a celkovo ma to vlastne ani nezaujímalo. Čím viac som čítala, tým menej ma to bavilo, čo by pri thrillery malo byť skôr naopak. Trochu zaujímavejšie kapitoly boli z pohľadu vraha, ale aj tie sa zvrtli. Jediné pozitíva pre mňa boli tie, že príbeh sa čítal rýchlo a že tam boli fragmenty toho, ako sa vtedy žilo v Kodani. Ale ináč naozaj veľké sklamanie.“... celý text
— Deia