Joss Whedon

americká, 1964

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Populární knihy

Nadaní
Nadaní
Rozervaní
Rozervaní
Boj
Boj
Nezastavitelní
Nezastavitelní

Nové komentáře u autorových knih

Astonishing X-Men: Nadaní Astonishing X-Men: Nadaní

„Fantastická jednohubka. X-Meni nikdy nezklamou, ale tohle patří mezi naprostý strop. Super příběh, poutavá kresba, má to spád, má to dobré hlášky, má to prostě všechno. Nemám k tomu, co vytknout. Snad jen, že to nebylo delší.“... celý text
— Bobik9

Nezastavitelní Nezastavitelní

„Celá 4-dielna sága Jossa Whedona (resp. čísla Astonishing X-Men 1 – 24 + Giant-Size Astonishing X-Men 1, aby som bol presnejší) pre mňa žiaľ predstavuje sklamanie. Pramení z nemalého pocitu nenaplnených očakávaní. Na začiatku stála vakcína na mutantstvo. Fantastická téma! Dala sa uchopiť z rôznych uhlov. Mohlo sa o nej polemizovať, debatovať, hádať, ponúknuť skvelé a silné scény o mutantoch, ktorí na čosi také celý život čakali na zjavenie, ako i o mutantoch, ktorých už len existencia takého „lieku“ bytostne uráža a sú azda schopní až extrémnych vecí (zločinu?), aby ju zničili. Ničoho z toho sa Joss nanešťastie nechopil a z niečoho, čo na začiatku malo nábeh na fakt významný príbeh (nielen x-menovský, ale celkovo marvelácky resp. superhrdinský), spravil drahý bum-bum šmejd s vesmírnymi bitkami a padnutými mrakodrapmi. Keď si to prečítate kompletné, tak si uvedomíte, že o liek naozaj skoro vôbec nejde. Áno, stále z toho cítiť TOHO Jossa, ktorý má dar písať dobré hlášky, svižné dialógy, šťavnaté postavy a vyhrotené vzťahy. No inak ma jeho scenáre rozosmútili. Veľké finále je naozaj veľké v zmysle „vizuálne epické“, ale je to zároveň nuda. Nevraviac o tom, že (ako to už u podobných obrovských eventov zvykne chodiť, česť výnimkám) sa niečo uzavrelo, ale mnohé zadné dvere zostali (kvázi)rafinovane pootvorené. Takto si ja osobne veľkú komiksovú udalosť nepredstavujem. Možno keď som mal osemnásť... Takže za mňa je aj dobré, že Joss v písaní komiksových scenárov nepokračoval a venoval sa filmom a seriálom.“... celý text
— Ivan Kučera

Rozervaní Rozervaní

„„Kdo je ta holka?“ – „Negasonic Teenage Warhead“.“ – „Páni. Vážně nám docházejí jména.“ No... tak nič. Do Whedonovho x-menovského runu som skočil ako nevinné teliatko po hlave do gigantického mlynčeka na mäso, nemajúc tušenia, o čo pôjde. Po prvej časti som dospel k logickému (?) záveru, že štvordielna sága bude pojednávať o lieku na mutanstvo. Logika však nie vždy platí a táto moja viera sa ukázala byť žiaľ naivnou. Žiaľ z dôvodu, že nápad s vakcínou je geniálny a dal by sa z neho vytrieskať strhujúci, tragický príbeh. To sa ale nestalo. Nechcem síce plakať nad rozliatym mliekom, čiže by som to bol ochotný prehrýzť. Problém je, že Whedonovmu príbehu chýba jasný smer a ucelenosť. Skáče raz sem, raz tam a áno, postavy má Joss v malíčku a sú božské, klape to medzi nimi, majú skvelú chémiu i hlášky, ale chýba hrozba, ktorá by bola napínavá a súvislá zápletka, ktorá by nás dostala. Je tu mimozemská hrozba, je tu Klub Hellfire (ktorý ma pravdupovediac nepresvedčil), do toho Nick Fury a „vesmírny SHIELD“, vakcína i pnutie medzi členmi tímu a tentokrát i zábavné narábanie s „prevratom“ ich osobností, je toho skrátka veľa, ale ako vravím: chýba tomu jednotný háv. Whedon skáče od jedného nápadu k tretiu, potom sa vráti a predstaví nám nápad č. 2 a do toho vybavuje kopec iných vecí, ako pani, ktorá došla v sobotu ráno na trh a nakúpila čo chcela a keď povedala „dovidenia“, tak si spomenula, že má vo vrecku ešte druhý zoznam a tak sa vrátila a všetko začalo odznova.“... celý text
— Ivan Kučera

Boj Boj

„„Nevymysleli na vás teď nedávno nějakej lék?“ – „Máš něco proti mutantům?“ – „Mluvím o Kanaďanech.“ Prestávam rozumieť smeru, akým sa (inak báječný) Joss Whedon v Astonishing X-Men vybral. Kým prvá kniha (Nadaní) pôsobila dojmom kompaktnosti vďaka jednoliatej, celistvej zápletke o vakcíne na mutantsvo, v Boji je na liek plus-mínus zabudnuté (pritom fakt nemám pocit, že by sa ohľadom neho niečo zásadné v jednotke vyriešilo) a naopak sa začínajú riešiť úplne iné veci. Jasné, niektoré okrajovo súvisia s dianím z jednotky, ale ak aj vy budete od druhej časti čakať „poriadnu“ nadväznosť na udalosti z jednotky, zostanete sklamaní. Možno sa to v trojke a štvorke zmení, netuším, ale tu akoby Whedon rezignoval na všetky zaujímavé a provokatívne otázky, ktoré so sebou téma vakcíny prináša a sústredí sa najmä na akciu. No treba dodať, že v podaní Johna Cassadaya je aspoňže robustná; zo Sentinelov som mal presne taký uveličený dojem, aký by čitateľ vždy mal mať, keď na scéne zbadá tieto nekompromisné, gigantické monštrá. Poteší návrat Profesora X a skvelá pasáž útoku na školu. X-Meni začnú (po jednotke, kde sa medzi sebou mlátili azda častejšie, než so záporákmi) prejavovať zohratosť, zoskupujú sily, začínajú spolupracovať a navzájom sa rešpektovať, každý využíva svoje jedinečné superschopnosti a chráni slabších. Zimomriavky. Problém je, že som od Whedonovho runu čakal fakt viac. Mrazivú štúdiu o tom, aký dopad na mutanta môže mať existencia injekcie, ktorú si stačí pichnúť a zrazu je z vás obyčajný človek. Ako sa s tým vyrovnávajú? Je to niečo, na čo čakali celý život, alebo ich to svojím spôsobom uráža? No... asi som chcel priveľa. Poteší úvodné slovo sumarizujúce udalosti z jednotky. Škoda, že sme sa čohosi podobného nedočkali v prvej knihe, ktorá nadväzovala na mnohé veci z minulosti a kvôli tomu žiaľ miestami pôsobila až rušivo vytrhnuto z kontextu. Našťastie, Whedon má jasno v postavách, bavia ho, zbožňuje ich a užíva si písanie spoločných scén. Emma a Kitty sa nemusia, medzi Wolverineom a Cyclopsom to iskrí, ale keď je najhoršie, držia pri sebe. Naopak, Logan sa v interakcii s Colossusom šokujúco prejavuje ako empatický človek (!!!), pretože vie, aké to je, keď na vás robia drsné pokusy. Skvelá je úvodná akčná pasáž, v ktorej sa na chvíľu pozrieme do hlavy bojujúcich X-Menov a každý niečo rieši, len Wolverine by si dal pivo.“... celý text
— Ivan Kučera

Nadaní Nadaní

„S Whedonovými Astonishing X-Men som sa prvý raz stretol v r. 2013 v UKK. Vtedy ma pravdupovediac ktovieako neuchvátili. Nebolo to zlé, ale vadilo mi, že to bolo vytrhnuté z kontextu. Len začiatok bez konca. Resp. vlastne ani začiatok, pretože sa zjavne nešlo od nuly, ale očividne Whedon nadväzoval na niečo, o čom som v tej dobe nebol oboznámený. Prečo školu nevedie Profesor X? Kam sa podel? Čo sa stalo s Jean? Colossus zomrel? A čo je zač preboha ten drak?! No a keďže to bol len výsek z Whedonovho runu (Joss to písal od jednotky do čísla 24 + Giant-Size Astonishing X-Men 1 z r. 2008), tak tomu logicky chýbal poriadny (resp. nejaký) koniec. Odvtedy ale ubehlo 13 rokov (preboha to letí), ja som si doplnil základné marvelácke vzdelanie + som si kúpil štvordielnu sériu, ktorú v rokoch 2019 - 2021 vydala CREW v štyroch paperbackových knihách a odrazu som mal z „jednotky“ lepší pocit. Skvelé na X-Menoch je, akí sú realistickí. Nechcú nič iné, len žiť normálny život. Dá sa ale taký život žiť, ak dokážete prechádzať skrz steny a z hánok prstov vám vystreľujú adamtiové pazúry? Napriek tomu by to radi skúsili. Lež, xenofóbna spoločnosť voči nim bola odjakživa nepriateľsky naladená. Nedôverovala im, v lepšom prípade sa mutantov „len“ bála. Jasné, toto bolo v X-Menoch prakticky od ich zrodu, ale Joss Whedon s tým vie pracovať výstižnejšie a lepšie, než jeho predchodcovia. Ide viac na dreň a pritom zostáva sám sebou, čo poznať na dynamických vzťahoch (ktoré sú tentokrát fakt vyhrotené, X-Meni sa medzi sebou režú častejšie, než so záporákmi), interaktívnych vzťahoch medzi postavami, šibeničných dialógoch, zábavných hláškach a nečakaných nápadoch (doživotná sexuálna posadnutosť dielami Leroya Neimana, Havaj, tréner plávania). Whedon má načítané, je to fanúšik a tak je skoro vždy ak aj nie dva, tak minimálne jeden krok pred čitateľom. Poteší osviežujúce zloženie tímu, fantastická kresba Johna Cassadaya (Padlý syn: Smrt Captaina Ameriky) a zápletka s „liekom“ na mutantstvo je taká skvelá, že (temer) zabudnete na to, ako ju sprasili tretí filmoví X-Meni. Samozrejme, stále je to iba začiatok štvordielnej ságy, ale keďže to mám kompletné, začína mi to postupne do seba lepšie zapadať. Oceňujem Whedonovu víziu a menej tradičný smer, akým sa vybral. Naopak, to, čo neoceňujem, je na môj vkus štandardný „hnusný“ záporák. A nemám rád (česť výnimkám) oživovania mŕtvych postáv. Vzhľadom na to, že nepochybne máme tú česť s jedným z najslávnejších príbehov X-Menov, určite mi chýbali masívnejšie bonusy, prevažne textového charakteru, ktoré by komiks zasadili do širšieho kontextu, ozrejmili nám jeho minulosť a upozornili nás, na čo konkrétne Whedon nadväzuje a čo by bolo fajn mať dopredu načítané. Scenár je OK, ale ak vezmeme do úvahy, o akej v rámci univerza šokujúcej veci pojednáva (vakcína), tak je ozaj škoda, že sa jej temer vôbec nevenuje. Iba sa o ňu hanblivo obtiera a v tejto chvíli síce netuším, či je to len rozbeh a naplno sa do témy ponorí v dvojke, trojke a štvorke, alebo ani tam nie, každopádne Whedon mal ísť viac do hĺbky už tu. Preto si naďalej trvám „len“ na 3*. Uvidíme, ako sa to vyvinie. Skončím pozitívne: je super, že to CREW vydala komplet, lebo v rámci UKK vyšli len prvé dva diely (nadaní, Boj) a následne sa na to kašľalo.“... celý text
— Ivan Kučera

Přejít na knížky autora