Ove + Britt-Mary = veľká láska až posteľ praská?

recenze

Tady byla Britt-Marie (2016) / Bilky

Muž jménem Ove řekl: „Babička děkuje a omlouvá se“
Britt-Marry na to: „Ha! Jisteže, jisteže.“ – protože Britt-Marry není z těch, kdo druhé soudí...

Ove ma oslovil, dostal sa mi pod kožu, aj keď som autorov zámer po pár kapitolách odhalil. Nechával som sa krásne balamutiť jeho navonok ufrfľaným grumpy dôchodcom, z ktorého sa nakoniec vykľul celkom fasa chlapík. A rád by som niečo podobné napísal o jeho ženskom náprotivku, ale... „Huston, máme problém!“

Ove ma chvíľami vytáčal, chvíľami som sa nad ním škeril a dokonca nad ním plakal – čo už, som baba - ja viem ;)
Prečo potom nefunguje rovnako aj Ove v sukni? Veď Britt-Mary má podobnú schému: od prvých stránok sa mi ju Backman pokúšal zhnusiť, aby mi postupne odkrýval dôvody, prečo je taká aká je a pomaly, ale isto - sa moja mienka mala obracať...

Možno je problém v tom, že opakujúci sa scenár musí priniesť určitú inováciu, ale tu - rovnako ako v kinematografii, použil autor osvedčený recept. Podľa rovnakej šablony uvaril podobný príbeh a všade pridal: viac efektov, viac postáv, viac zápletky, viac citov, viac hlášok a hlavne – viac jedlej sódy!

Aby sme mali jasno. Ono to nie je zlý príbeh, ja som sa rád nechal vodiť za nos aj tentokrát. Páčili sa mi životné postoje hrdinky, ktoré má Backman naozaj solídne odpozorované od povojnovej generácie. Tie životné múdra naozaj chytali za srdce, ten správny postoj ľudí z vidieka ma nútil držať im palce. Stret detského sveta a sveta dospelých zas tlačil na city a nostalgické spomienky. Proste všetko bolo ako v správnom hollywoodskom romantickom filme.

A tu je ten hjústn, teda problém: V BÉČKOVOM romantickom filme. Kalkul, čistý kalkul a kopec dojímavého sentimentu. Bolo evidentné, že kvôli popularite a neúprosnému tlaku vydavateľa, autor švindľoval a zjednodušoval, čo sa dalo. Vo výsledku som potom dostal iba skice postáv, s ktorými som sa nevedel zžiť, ktoré mi nemali byť prečo sympatické ani nesympatické. Takže mi na rozdiel od postáv z Oveho, boli vlastne ukradnuté. Miesto hlbšej citovej sondy, si tentoraz autor vyrobil skratkovité riešenie - POZOR, NÁZNAK SPOILERU - pomocou vnútorných monológov Britt-Mary s potkanom! Tej ortodoxnej Britt-Mary, fanatičky do čistoty, ktorú autor nechá v kuchyni kŕmiť potkana! – POHOV: KONIEC NÁZNAKU SPOILERU Bohužiaľ, toto nie je jediný absurdný moment, kedy som prestal postave dôverovať, resp. veriť autorovi. Je tu totiž ešte futbal a odkazy na anglickú Premier league, komenty okolo podnikateľských praktík a ďalšie témy, ktoré mi skôr pripomenuli Alana Karlssona zo 100-ročného starčeka. Ale ja som nechcel recyklovaného Oveho, ani Alana – chcel som iba ďalší, kľudne menej preplácaný, ale originálny príbeh!

„U všech bohů!“ bolo často používané zahromženie hlavnej hrdinky. Neviem, či to mala byť neskutočne archaická nadávka, alebo len nevhodný preklad: V každom prípade výstižne popisuje môj stav mysle pri čítaní 3. autorovej knihy. Tentokrát Backman nenaplnil moje očakávanie a podľa mňa trestuhodne zahodil ponúknuté šance ešte v prvom polčase...ale samozrejme, ja nemám predsudky, to rozhodne nie!

ODPORÚČANIE:
Pre rodičov školopovinných detí, bývajúcich v okrajových štvrtiach alebo na vidieku, ktorí majú radi futbal, málo zarábajú, zároveň nemajú už vlastných rodičov (čiže ich deti nemajú starých rodičov) a majú radi opakujúce sa frázy a koktavých ľudí – tak presne pre túto cieľovú skupinu je táto kniha vhodným vianočným darčekom. Ostatným ľuďom, nespĺňajúcim ktorúkoľvek podmienku, kúpte radšej predchádzajúce autorove knihy. Ku knihe odporúčam pribaliť aspoň kilo jedlej sódy a balíček prášku do pečiva. Dostanete zľavu vo výške môjho hodnotenia: 60%

Komentáře (10)

Přidat komentář

---