O dospievaní a morálke

recenze

Kníh a príbehov o rasovej neznášanlivosti, nespravodlivosti a predsudkoch je mnoho. Mnoho z nich nesie posolstvo či názor, ktorý sa páči 50% populácii a tá tvrdí, že príbeh je super. A naopak. Preto oceňujem toto dielo, túto nadčasovú klasiku, ktorá názor nepodsúva ani nedáva hotový, ale núti čitateľa premýšľať, prehodnocovať, vytvárať. Pri Jako zabít ptáčka jenoducho musíte myslieť a prežívať.
Príbeh nie je len o Čipere a Atikovi, nielen o rasových predsudkoch a súdnictve v USA a nielen o mladosti a dospievaní. Témou deja je Čipera, ktorej starší otec a brat prežívajú rôzne situácie, ktoré si mladé dievčatko vysvetlí vždy po svojom. Či už ide o kultúru "farebnej" pleti alebo o čudných susedov na ulici, o dospievanie ženy a muža, o Atika ako takmer-boha ktorý je starší a klasickejší než otcovia bežných detí v tomto veku alebo o Alabamu ako takú.
Dej sa odohráva ako inak v Alabame, v "rozprávkovo" konzervatívnom štáte. Jedinou zábavou cez letné prázdniny je skúmať netradičné javy a ľudí na ulici. Medzičasom sa niečo stane a Čiperin otec, advokát, rieši prípad. Ten je neustále omieľaný a prekrúcaný, malé osemročné dievča nevie, o čo presne ide. Jeden černoch údajne znásilní biele dievča. Rozprávková zápletka. Atikus je označovaný za negromila a tak riadi aj svoj proces. Napriek rôznych kličkám a hákom v rámci procesu, mnohým úvaham a dôkazom je Čipera smutná a nechápe, čo sa deje. Napriek snahe a očividnej krivde, sa dej končí vraždou. Koho a prečo, bude pre vás záhadou. Nejde však o napínavý thriller alebo detektívku. Dôležité sú repliky Čipery, ktorá napriek svojmu handicapu (veku) častokrát povie také myšlienky a pravdy, že som si musela ohýbať stránky knihy ako divá.
Táto stále aktuálna téma je popísaná s detskou nevinnosťou z uhla pohľadu, ktorý nám, dospelákom, chýba a ktorý bol v Alabame v tom storočí nebraný vôbec do úvahy. A predsa v sebe ukrýval tak veľa.

"Kdepak, Jeme, já myslím, že je jenom jeden druh lidí. Lidi.“ (Čipera)

Komentáře (0)