Imidž je všetko?!

recenze

Open – Otevřená zpověď (2010) / Bilky

Toto bude tiež OPEN: Nie som fanúšik tenisu. Matne si spomínam, že ako školák som cez upršané, nedeľné dopoludnie niekedy sledoval (skôr z nudy) pár zápasov a poznal mená ako Lendl, Borg, Wilander, Edberg, Becker atď. Po nich prišla nová vlna tenistov a z nich mi bol najviac sympatický práve Rafter a Agassi. Ten posledne menovaný však väčšinou v grandslamových finále zlyhával (s pre mňa totálne nesympatickým a podobne "strojovým" hráčom ako bol Ivan Lendl) - s Petom Samprasom. Prestal som tenis a všeobecne šport sledovať. Nie som však totálny ignorant - občas si nejaký 15-min. zostrih pozriem, napr. keď hrá Federer, Nadal, Djokovič, aby som mal aký-taký prehľad.

Ospravedlňujem sa, viem že toto nemá byť môj životopis, no chcem, aby ste uverili môjmu nadšeniu a prekvapeniu: Lebo nikdy som nebol AGASSIho fanúšik. Nespomínam si ani, žeby som videl nejaký jeho zápas celý. Ani keď hral s Hrbatým, Kučerom, alebo Berdychom. A hoci životopis nie je môj preferovaný knižný žáner, táto kniha ma od začiatku nadchla. Podtitul knihy nie je vôbec markentingová vábnička - Andre knihu naozaj poňal ako spoveď. Preto okrem hlavného plánu, ktorým je jeho kariéra (ale aj prekliatie) menom tenis - dáva do knihy svoje srdce. Úprimne odkrýva svoje názory, finty i klamstvá, skryté myšlienky a intímne emócie nielen v profesii, ale aj v súkromnom, citovom živote. Dielo má oprávnene dvojzmyselný názov: OPEN. Možno keby som sledoval bulvár, dávno by som vedel, že chodil s Barbrou Sreisand a oženil sa s Brooke Shields. Vedel by som aj, že jeho životná láska, neskôr manželka a matka dvoch detí je Steffi Graf. Mea culpa - zabite ma!

Čo ma paradoxne neprekvapilo, je to najšokujúcejšie (podľa anotácie) vo výpovedi Andreho: tenis celý život nenávidel! Čosi podobné som v detstve zažíval s lyžovaním, preto som jeho vyjadreniam veril od prvej vety. Keď si však toto dielo prečítate a pochopíte širšie súvislosti, nebudete sa čudovať. Jeho blízki mu však napriek tomu neverili - bol predsa zázračné dieťa! Talent, o ktorom sa už v 12-tich rokoch tvrdilo, že bude hráč číslo 1. No jeho cesta bola všetkým možným, len nie americkým snom. Lebo tabuľky a štatistiky, z ktorých sa dozviete o jeho víťazstvách je jedna vec. Jeho prehry, či už turnajové, citové, zdravotné - to je iné kakao. A práve preto si myslím, že stojí za to si knihu prečítať. Dozviete sa, ako môže jedna reklama povzniesť či poškodiť osobnosť športovca, keď platí, že "Image is everything!" , Zistíte, aké sú Andreho skúsenosti so žurnalistami, odsledujete sukcesívnosť jeho pádu z postu svetovej jednotky až na 141. miesto, no najmä jeho cesta späť na vrchol. Oceníte jeho neskutočnú odolnosť, kedže počas celej svojej kariéru ostával v tieni svojho najväčšieho rivala Samprasa. Rovnako ho budete odsudzovať za niektoré rozhodnutia a postoje - pretože si nestavia pomník, ale nastavuje sám sebe neúprosné zrkadlo.

Je neodškriepiteľné, že Andre bol a stále je macher. Po 20-tich(!) rokoch aktívnej profi kariéry s prezývkou Punischer (doslovne Trestač), kedy na kurtoch dokazoval jej opodstatnenie, nenachádzam iné slovo. Ale na tejto knihe mi je sympatické, že rovnako, ako je Agassi drsný na svoje okolie, vie byť tvrdý aj na seba. Tento amík z Las Vegas, ktorému v žilách koluje vďaka otcovi asýrska krv dokazuje, že víťazstvá nie sú len tie, ktoré získate na kurtoch, či ihriskách. Tie skutočne dôležité, sú víťazstvá nad sebou samým.

Čo sa týka samotného diela, autor je priamy, jednoznačný, dej má spád a nepodlieha moderným odbočkám, nesleduje príliš veľa línií. Trochu ma zarazilo nadmerné použitie anafor a aj keď mi je ich vplyv na zdôraznenie tvrdení jasný, myslím, že existujú aj iné štylistické prostriedky. Tu je možno na mieste spomenúť, že spoluautorom knihy, ktorý si neprial byť uvedený je J. R. Moehringer, držiteľ Pulitzerovej ceny, autor novely The Tender Bar a námetu k filmu Reportér v ringu so Samuel L. Jacksonom. Žurnalistický štýl je dynamický, v spojení s Andreho výpoveďami dostatočne sugestívny. Interakcia zafungovala u mňa stopercentne a počas čítania som pozrel skoro 100 videí z jeho zápasov a desiatky zostrihov z hier jeho konkurentov. Celkom sa teším na ďalšie Moehringerovo dielo Shoe Dog, v ktorom má prsty opäť ako nepriznaný spoluautor a ktoré je tiež prepojené s kariérou Andre Agassiho. Jedná sa o životopis zakladateľa jeho prvého a hlavného sponzora NIKE - Phila Knighta.

Nakoniec ešte pár informácií (čisto športových, tak kľudne preskočte až na záverečné Odporúčanie), ktoré na moje prekvapenie v knihe nie sú úplne zrejmé a Andre ich spomína, ako keby mimovoľne. Buď je taký skromný, alebo predpokladá, že knihu kupujú len fanúšikovia a tí majú všetky čísla a štatistiky v malíčku. Dal som si prácu a spolu s gúglom som vyskladal pár faktov a pár rebríčkových štatistík:

Agassi bol prvý mužským hráčom dvojhry, ktorý vyhral všetky štyri grandslamové turnaje na troch rôznych povrchoch (tvrdý, antuka a tráva), je osemnásobný grandslamový šampión a olympijský víťaz 1996. V ére OPEN je prvým mužským hráčom, ktorý vyhral 4 Australian Open tituly - až tento rok ho predbehol Federer. Je tiež jedným z pätice mužských hráčov dvojhry, ktorý vyhral Grand Slam v ére OPEN a jedným z ôsmich v histórii. Je jedným z dvoch hráčov histórie, ktorému sa podaril Golden Slam (Grand Slam + zlato na OH) a druhým je Raffa Nadal. Pikoškou je, že Andreho manželka Steffi je ešte úspešnejšia, a takisto je jednou z dvoch držiteliek Golden Slamu (spolu so Serenou Williams)
Andre Agassi je všeobecne považovaný kritikou a spoluhráčmi, ako jeden z najväčších tenisových hráčov všetkých čias a najviac oslavovaný za svoje famózne returny. Ako napísali BBC po jeho odchode do tenisového dôchodku "Je snáď najväčšou celosvetovou hviezdou v histórii športu" Samozrejme v tomto tvrdení je zrejmá subjektivita, ale ja dodávam, že je v tom zahrnutý nielen Andreho športový výkon, ale aj vplyv na tri generácie mladých ľudí, hráčov a športovcov celého sveta. Aj jeho rebelantstvo, neortodoxné postoje a oblečenie, jeho charizma. Určite si v BBC všimli jeho vplyv a pomoc oživiť popularitu tenisu v priebehu rokov, ako aj jeho charitatívnu činnosť a súkromnú akadémiu pre sociálne slabšie vrstvy. Táto stránka jeho osobnosti je v knihe veľmi výrazná a sami zistíte, že sa nejedná iba o gesto, alebo imidž.

ODPORÚČANIE:
Nečítajte OPEN, ako knihu o športe, čítajte ju, ako knihu o človeku. Nehľadajte striktné štatistiky, hľadajte pocity a súvislosti. Nečakajte bulvárne infošky, čakajte reálne emócie. Nevnímajte ju s predsudkami a tvrdými súdmi, vnímajte ju s pochopením a buďte OPEN :) U mňa otvorených 85%

Komentáře (3)

Přidat komentář

---