Soudruh Prášil

22.06.2023

Totálne absurdný satirický pohľad na ranné 70. roky minulého storočia. Niektoré pasáže mi vohnali slzy do očí od smiechu, z ďalších ma mrazilo, obzvlášť v kontexte dnešnej doby, keď na Slovensku a aj v Európe rastie vplyv proruských fašistov.

01.02.2021

Dokonalá učebnice demagogie. Orwellova hesla Strany doplněná o další (Vítězství je prohra, v hokeji obzvlášť) a rozpracovaná ad absurdum. Udání otce synem v dialektickém světle; Hegel se chytá za hlavu a „súdruhovia Gotles a Husár“ se někde smějí. A Heller najde Hlavu XXII v kapitole o generálním prokurátorovi.
Nebezpečí číhá všude:

„Jediný časopis, ktorý vtedy na podnet tlačového dozoru (vedenie) zastavilo, bol Krížovkár a hádankár.“
„Prečo práve časopis s takým nevinným obsahom?“
„Pre nemožnosť kontroly. Strana nemohla od nás očakávať, že budeme lúštiť ešte aj krížovky, rébusy, číslovky a všelijaké inotaje. Na takú úlohu predsa len vzdelanie pracovníkov tlačového dozoru nestačilo, už pre veľké množstvo cudzích slov, ktoré sa v každej krížovke vyskytuje.“
„Ale krížovky nie sú vonkoncom nebezpečné z hľadiska šírenia nepriatelskej ideológie?“
„V tom sa veľmi mýlite! Práve krížovky, rébusy a iné hádanky sú mimoriadne vhodné nástroje pre šírenie nepriatelskej propagandy. Vlastne, mohli by byť.“

Všechno by to „mohlo byť". Určitou míru paranoie bychom si měli nechat zažranou.
Kapitoly jsou postavené na jednom schématu, ale pokud si je rozládujete na několik dní, je to dobré čtení. A slovenštinu jsem si moc ráda připomněla.

27.05.2020

Vďaka tejto knihe sme mali všetci možnosť pochopiť dialektické rozpory revolučného svetonázoru :).
Vynikajúca satira, hnaná ad absurdum, ale v podstate tak veľmi vystihujúca červený režim. To, čo nám rozprávajú Kolymské poviedky srdcedrásajúcimi príbehmi, Súostrovie GULAG anekdotálno-štatistickým tónom, rozpráva Súdruh Münchhausen úsmevným spôsobom. Pre toho, kto nemá žalúdok na prvé dve knihy, je práve Súdruh Münchhausen dobrou sondou do krajiny a mentality, kde zajtra už znamená včera.

31.03.2016

Doháním resty, mezi něž patří i slovenská literatura. SP je sžírává satira, místy snad až příliš dávkována po lopatě. Relativně čtivé, avšak na zadek mně to neposadilo. Ale Hnida je funkcionář par exelance