Arcticus
komentáře u knih
Dracula
Bram Stoker
Myslím, že nebudem preháňať ak Draculu nazvem najslávnejším upírskym príbehom všetkých čias. Notoricky známy príbeh, ktorý inšpiroval toľko ďalších autorov, dnes už možno nepôsobí až tak strašidelne ako v dobe keď vyšiel, no nemožo mu odoprieť podmanivú atmosféru. Román je písaný formou denníkov, samotný príbeh je pútavý a zaujímavý, začiatok je perfektný, neskôr príde trošku zdĺhavá a pre mňa nezaujímavá pasáž dopisov medzi Lucy a Minou, no potom sa našťastie dej znovu rozbehne a vygraduje do napínavej honby na upíra. Dracula je skrátka klasika, ktorú sa určite oplatí prečítať a dokáže upútať aj po vyše 120 rokoch.
Jeden z nás: Príbeh o Nórsku
Åsne Seierstad
Koľko takých Breivikov chodí medzi nami, koľko málo možno stačí aby kedykoľvek a kdekoľvek nejaký iný "Breivik" zmenil svoje zvrátené predstavy v činy ... tieto otázky mi behali mysľou počas celého čítania. Smutný (o to viac, že je skutočný) príbeh o tom ako dokáže pocit nedocenenia a zúfalá snaha byť uznávaný a obdivovaný dohnať človeka k tak ohavnému skutku.
Pád Gondolinu
J. R. R. Tolkien
Rovnako ako pri Húrinových deťoch by som aj v prípade Pádu Gondolinu odporúčal prečítať najskôr Silmarillion. Hoci som príbehmi z Tolkienovho sveta uchvátený musím priznať, že tentokrát som sa ku koncu knihy už trošku "trápil". A to predovšetkým kvôli štýlu akým je písaná. Samotný príbeh je opäť nádherný, nechýba mu nič z tolkienovskej atmosféry, no neskoršie porovnávanie jeho niekoľkých verzii/úprav môže byť úmorné a verím tomu, že niekoho po čase kniha začne nudiť. Určite by som Pád Gondolinu odporúčal iba tým, ktorí sa o Tolkienov fantasy svet zaujímajú podrobnejšie a baví ich do detailov skúmať jeho príbehy.
Húrinove deti
J. R. R. Tolkien
Keďže si ma Silmarillion získal svojou atmosférou a prepracovanosťou, bola voľba či si prečítať i Húrinove deti jednoznačná. Kým v Silmarillione je príbeh Húrina a jeho rodiny iba jednou z epizód tu ideme viac do hĺbky a spoznávame ho detailnejšie. Síce sme na začiatku knihy čiastočne oboznámení s predošlými udalosťami, ktoré nám pomáhajú mnohé pochopiť odporučil by som najskôr prečítať si Silmarillion. Napriek tomu, že je v Silmarillione povedané všetko podstatné a knihu som začínal čítať s vedomím ako sa príbeh skončí, nemal som dojem, že by som o niečo prišiel. Ostatne, povedal by som, že Silmarillion je akousi vstupnou bránou, po prechode ktorej čitateľ buď pokračuje ďalej (a prečíta si i ďalšie Tolkienove príbehy), alebo zistí, že čakal niečo úplne iné a radšej sa vráti späť.
Smutný avšak veľmi pekný príbeh o nemožnosti vyhnúť sa kliatbe temného pána, zasadený do jedinečnej atmosféry Tolkienovho fantastického sveta je pastvou pre dušu každého, komu Tolkienovo dielo učarovalo. Môžem teda jednoznačne odporučiť.
Silmarillion
J. R. R. Tolkien
Viem si predstaviť, že Silmarillion mnohí po pár stranách znechutene zatvoria a vrátia sa k nemu iba s veľkou dávkou sebazaprenia, alebo sa už nevrátia vôbec.
Ja som však z tých, pre ktorých sa čítanie Silmarillionu stalo úžasnou cestou do fantastického sveta, v ktorom moja predstavivosť a fantázia pracovali naplno. Tú správnu atmosféru príbehov dotvárajú ilustrácie Teda Nasmitha, kvôli ktorým som pri kúpe knižky dal prednosť českej pred slovenskou verziou. Priložená mapka Beleriandu pomáha zorientovať sa v priestore, kde sa dej odohráva a aj po tom, ako som si jeho oblasti osvojil som neraz pri čítaní sledoval na mape kde sa to čo práve čítam odohráva. Možno by som ešte uvítal i mapu Valinoru, ktorú som si aspoň našiel a vytlačil z internetu.
Nechcem spoilerovať, nebudem preto bližšie písať o jednotlivých príbehoch, no milovníci fantasy a duše romantické si bezpochyby prídu na svoje. Dozvedáme sa ako sa všetko to, čo vyvrcholilo v Pánovi prsteňov vlastne začalo. Od stvorenia sveta, až po pre mnohých dobre známy príbeh Bilba a Froda. Prežívame všetky tie dobré i zlé časy Stredozeme (ale i Valinoru), v ktorých je vždy vyzdvihnutý nejaký príbeh, ktorý mal pre ďalšie udalosti veľký význam. Práve týmito spolu častokrát súvisiacimi a na seba nadväzujúcimi drobnými príbehmi sa utvára osud a ďalšie smerovanie celej Stredozeme.
Odveký boj dobra so zlom, šťastné i tragické osudy hrdinov, láska, zrada, pýcha, závisť či veľké skutky a epické bitky. O tom všetkom je Silmarillion, ktorý si určite po krátkom čase prečítam znovu a vlastne sa pýtam sám seba, prečo som ho neprečítal už dávno :)
A pre tých, ktorí sa možno trošku obávajú, áno je tam mnoho mien, mnoho hrdinov a názvov, ale keď sa človek začíta tak sa v tom dokáže po čase zorientovať. Navyše priložená mapka Beleriandu, menný register na konci knihy a rodostromy postáv pomôžu veľmi rýchlo pripomenúť si to, čo sme možno po niekoľkých stranách zabudli.
Možno malá rada pri listovaní abecedného zoznamu mien nečítať informáciu o postave až do konca - dozviete sa tak nechcene ako postava umrela ešte skôr než sa k tomu dočítate :)
Rytířské bitvy a osudy I. 1066–1214 - Meč a kříž
Jiří Kovařík
Možno niekomu nesadnú miestami príliš kvetnato a prehnane romanticky opisované udalosti no myslím, že si Meč a kříž zaslúži 5*. Pútavo podané skutočné historické udalosti, doplnené o citácie z dobových kroník priblížia pútavo slávne bitky a rytierov danej doby. Kovařík naviac práve svojim štýlom popisu dodáva slávnym aktérom akúsi živú tvár, kedy si čitateľ dokáže konkrétnu osobnosť predstaviť s jeho dobrými i zlými vlastnosťami. Okrem opisu konkrétnych bitiek sa dozvedáme mnohé o dobovej taktike boja, výzbroji či výstroji bojovníkov, no napríklad i o morálnych zásadach či stredovekej rytierskej etike. Nadšencom, ktorí si okrem chladných faktov chcú užiť i romantický nádych rytierskosti určite knižku odporúčam.
Zrzavý Orm – Doma a znovu na lodi
Frans Gunnar Bengtsson
Tentokrát pre mňa prišlo to pravé dobrodružstvo až od polovičky knižky, keď sa Orm konečne znovu vydal na výpravu obvyklou cestou niekdajších švédskych vikingov. Úžasné ako sa Bengtsson aj napriek vymyslenému príbehu dokaže pridŕžať historických faktov. Život doma síce tiež sprevádzali úsmevné príhody, no trošku mi to kazilo to neustále velebenie kresťanstva.
Zrzavý Orm: (Plavci na západ)
Frans Gunnar Bengtsson
Na ryšavého Orma som si špeciálne vyhradil čas cez sviatky, kedy sa môžem čítaniu venovať nerušene a veru dobre som spravil. Knihu som odkladal len s nevôľou a dočítal rýchlejšie ako som čakal. Ani na moment som sa nenudil. Štýl akým je napísaná pripomína slávne ságy dávnych čias, no Bengtsson ukazuje svojich hrdinov bez zbytočného pátosu a ich skutky neprikresľuje ani nezveličuje. Vtipne a uveriteľne dokáže navodiť tú správnu atmosféru vikingskej epochy, zmýšľanie vtedajších severanov, ako aj Maurov, či kresťanov. Už sa teším na druhý diel.
Jací jsou? – Poláci
Ewa Lipniacka
Síce miestami autorka trošku preháňa no pri čítaní som sa častokrat i schuti zasmial. Oceňujem trefne a vtipne popísané charakteristické črty, ktoré dôverne poznám i z osobnej skúsenosti. Na druhej strane, niektoré typické stereotypy - napríklad poľskí vodiči, by si zaslúžili aspoň krátku podkapitolu.
Křížové výpravy
Antony Bridge
Nekomplikovane a populárne podaná stručná história križiackych výprav pomôže problematike porozumieť i tým, ktorí o nej nemajú hlbšie znalosti. Ako základ pre štúdium križiackych výprav určite odporúčam.
Baudolino
Umberto Eco
Viac ako samotný príbeh Baudolina, notorického klamára a chvastúňa, ma bavilo odhaľovanie stredovekých tajomstiev, ktoré Eco do knihy ukryl. Práve odkrývanie týchto tajomstiev a následne i hľadanie informácii v iných zdrojoch má pre mňa neoceniteľnú pridanú hodnotu. Zábavnou formou sa možno čo to dozvedieť, naučiť a nahliadnuť do stredovekých mystických predstáv o nepoznaných miestach.
Rivers of Babylon 3 alebo Fredyho koniec
Peter Pišťanek
Po dočítaní žiaľ musím konštantovať, že posledný diel trilógie je v porovnaní s prvými dvomi podstatne slabší. Možno som iba nepochopil autorov úmysel prečo trilógiu ukončil práve takýmto "zvláštnym" spôsobom, no Fredyho koniec som v podstate dočítal preto, lebo som bol zvedavý ako sa to celé skončí. A nakoniec sa to skončilo akosi narýchlo, akoby sám autor už nemal viac chuť pokračovať. Nevadilo mi zasadenie deja do vymyslených udalostí a vymyslenej krajiny, naopak prišlo mi vcelku vtipné, ako autor medzi riadky šikovne vkladá satirický opis "typických hrdých Slováčiskov". No čo mne chýbalo najviac je, že sa skoro úplne vytratili tie príbehy/osudy všetkých tých tragédov, špekulantov, lumpenproletárov, pivárov, skrátka odpadu spoločnosti boriaceho sa každodenným životným bahnom okorenených ich neskutočne uveriteľným, vtipným a trefným popisom. To čo som v prvých dvoch dieloch hltal s tichým uchechtávaním a to čo ma najviac bavilo už v trojke nenáchdzam. Škoda.
Rytier a jeho kráľ
Daniela Dvořáková
Knižku nazývajú i Bibliou uhorského stredoveku a mne neostáva iba súhlasiť. Vskutku výnimočné a veľmi hodnotné dielo plné viac či menej známych faktov, obohatené o mnoho zaujímavostí. Text bohato doplnený dobovými obrázkami nám podrobnejšie približuje život v Uhorsku v období vrcholného stredoveku. Dozvedáme sa viac o každodennom živote uhorskej šľachty, čo jedli, ako sa obliekali, ako bývali no napríklad i to ako doboví lekári liečili. Autorka sleduje konkrétne pôsobenie rodu Stiborovcov v Uhorsku, no popritom nám predstavuje spoločenské usporiadanie v kráľovstve, mocenské boje vplyvných magnátskych rodov, či vzťah kráľa a šľachty. Knižku môžem odporučiť všetkým, ktorí sa o stredovek hlbšie zaujímajú a chcú sa dozvedieť niečo viac ako iba holé fakty.
Zákon mužů
Maurice Druon
Kráľ je mŕtvy a nový sa ešte nenarodil. Netrpezlivé očakávanie na pôrod Klementíny Uhorskej, bude to chlapec a teda nový následník, alebo dcéra? Nech už je to čo pod srdcom nosí kráľovná čokoľvek isté je, že kráľovstvo čaká obdobie interregna. Časy medzivládia roztočili kolo dvorných intríg a súperenia mocných magnátov závratnou rýchlosťou. Pre presadenie vlastných záujmov sa vznešená šľachta neštíti tých najohavnejších činov. V tomto duchu sa nesie pokračovanie Prekliatych kráľov a tí čo obľubujú dvorné intrigy si určite opäť prídu na svoje. Čitateľ okrem toho svoje vedomosti znovu obohatí o zaujímavé historické fakty a reálie, akurát sa v tom množstve postáv a mien možno miestami bude strácať ako ja.
Jedy koruny
Maurice Druon
(SPOILER) Ľudovít X nastupuje na trón v neľahkých časoch. Po smrti Filipa IV panuje medzi šľachtou nevôľa kvôli vysokým daniam a nový kráľ musí nespokojnej šľachte čeliť. Medzi šľachticmi zároveň prebiehajú mocenske zápasy, ktoré však nie príliš schopný kráľ nedokáže krotiť. Keď sa mu konečne podarilo zbaviť nevernej manželky a po druhý krát sa ožení snaží sa žiť s novou kráľovnou harmonicky. Túži po dedičovi, túži sa vyrovnať svojmu otcovi, no prietrž jeho plánom učiní neočakávaná udalosť, ktorá zmení pomery v celom Francúzsku.
Vítězný oblouk
Erich Maria Remarque (p)
Priznám sa, tentokrát ma žiaľ Remarque trošku sklamal. Atmosféra Francúzska v predvečer druhej svetovej vojny z pohľadu lekára utekajuceho z vlasti, ktorú zachvátil ošiaľ nenávisti a vojnového štváčstva je podaná remarquovsky perfektne. No sledovať vzťah dvoch dospelých ľudí, z ktorých ani jeden nevie čo vlastne chce ma nebavil. Ba dokonca znervózňoval a vyrušoval. Okrem toho mi postava hlavného hrdinu a konečné vyvrcholenie príbehu v mnohom pripomínalo Troch kamarátov. Napriek tomu je však v knižke mnoho zaujímavých a pekných myšlienok. Najviac ma bavilo vykreslenie život ilegálneho imigranta so všetkými s tým spojenými úskaliami a epizóda s Haakem.
Rudí a růžoví: Transformace komunistických stran
Lubomír Kopeček
Výborná publikácia analyzujúca vývin komunistických strán v postsocialistických krajinách. Autori zrozumiteľným objasnením politických podmienok, celkovej atmosféry, politických konfliktných línii atď. v období tesne po páde autoritátívnych/totalitných režimov pomáhajú pochopiť prečo sa niekde postkomunistické strany dokázali prestransformovať v relevantné ľavicové demokratické strany, striasť zo seba balast niekdajšej špiny totalitnej strany a viac či menej úspešne prežívať i v podmienkach parlamentnej demokracie.
Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina
Peter Pišťanek
Pišťanek opäť ukázal svoje nadanie na dokonalý opis rôznych podivínov, exótov, lumpenproletárov a iné "živly", ktoré sú bežným koloritom snáď každého mesta (a nielen). Tristné prostredie kde sa tieto živly pohybujú je zároveň studnicou inšpirácie autora, ktorý do neho dokáže zasadiť množstvo vtipných (viac či menej pravdivých) príbehov. Okrem príbehov z Drevenej dediny pri bratislavskom hotely sledujeme i príbeh slovenského amerikána, ktorý po pár rokoch v júesej skoro zabudol rodný jazyk a myslí si, že mu doma všetci padnú k nohám, či jeho dávneho kamaráta "falošného liečiteľa". Okrem toho sa v knihe objavujú i známe postavy z prvého dielu, ktoré sa pretĺkajú životom a snažia sa naplniť svoje sny. Niekomu sa to podarí, niekomu nie. Drsný jazyk, s nikým sa nemaznajúce prostredie, kde prežijú tí najsilnejší, kopec vtipných príhod, komu sa páčil prvý diel Rivers of Babylon sa určite bude páčiť aj Drevená dedina.
Zardoušená královna
Maurice Druon
Aj v Zahrdúsenej kráľovnej sa nám predstavuje prostredie francúzskeho kráľovského dvora, ktoré za pozlátkom skrýva podlé intrigy, nekompromisnú honbu za mocou, titulmi a postavením. Nebolo ničím výnimočným, že so zmenou panovnika prichádzalo i "vyúčtovanie" s obľúbencami toho predošlého. Tak nám román napísaný s ohľadom na skutočné historické udalosti ukazuje tvrdú realitu tohto nebezpečného a nevyspytateľného prostredia. Ten kto dnes žije v prepychu a teší sa významnému postaveniu môže zajtra skončiť odvrhnutý v chladnej temnici alebo popravený.
Železný král
Maurice Druon
Udalosti okolo kráľa Filipa IV Pekného ponúkajú vskutku dobrý námet na pútavý román. Druon zasadil svoj príbeh do skutočných historických udalostí, čo hodnotím maximálne pozitívne. V príbehu vystupuje viacero skutočných historických postáv, až sa neznalý čitateľ môže miestami v toľkých menách strácať, no našťastie sú na konci knihy vystvetlivky a informácie o každej z postáv. Škoda len, že dĺžka diela nedovolila rozvinúť príbeh trošku viac do hĺbky.